Hukuman rajam untuk zina tertera dalam kitab Taurat
Imam Muslim : 3212حَدَّثَنَا يَحْيَى بْنُ يَحْيَى وَأَبُو بَكْرِ بْنُ أَبِي شَيْبَةَ كِلَاهُمَا عَنْ أَبِي مُعَاوِيَةَ قَالَ يَحْيَى أَخْبَرَنَا أَبُو مُعَاوِيَةَ عَنْ الْأَعْمَشِ عَنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ مُرَّةَ عَنْ الْبَرَاءِ بْنِ عَازِبٍ قَالَ مُرَّ عَلَى النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ بِيَهُودِيٍّ مُحَمَّمًا مَجْلُودًا فَدَعَاهُمْ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَقَالَ هَكَذَا تَجِدُونَ حَدَّ الزَّانِي فِي كِتَابِكُمْ قَالُوا نَعَمْ فَدَعَا رَجُلًا مِنْ عُلَمَائِهِمْ فَقَالَ أَنْشُدُكَ بِاللَّهِ الَّذِي أَنْزَلَ التَّوْرَاةَ عَلَى مُوسَى أَهَكَذَا تَجِدُونَ حَدَّ الزَّانِي فِي كِتَابِكُمْ قَالَ لَا وَلَوْلَا أَنَّكَ نَشَدْتَنِي بِهَذَا لَمْ أُخْبِرْكَ نَجِدُهُ الرَّجْمَ وَلَكِنَّهُ كَثُرَ فِي أَشْرَافِنَا فَكُنَّا إِذَا أَخَذْنَا الشَّرِيفَ تَرَكْنَاهُ وَإِذَا أَخَذْنَا الضَّعِيفَ أَقَمْنَا عَلَيْهِ الْحَدَّ قُلْنَا تَعَالَوْا فَلْنَجْتَمِعْ عَلَى شَيْءٍ نُقِيمُهُ عَلَى الشَّرِيفِ وَالْوَضِيعِ فَجَعَلْنَا التَّحْمِيمَ وَالْجَلْدَ مَكَانَ الرَّجْمِ فَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ اللَّهُمَّ إِنِّي أَوَّلُ مَنْ أَحْيَا أَمْرَكَ إِذْ أَمَاتُوهُ فَأَمَرَ بِهِ فَرُجِمَ فَأَنْزَلَ اللَّهُ عَزَّ وَجَلَّ { يَا أَيُّهَا الرَّسُولُ لَا يَحْزُنْكَ الَّذِينَ يُسَارِعُونَ فِي الْكُفْرِ } إِلَى قَوْلِهِ { إِنْ أُوتِيتُمْ هَذَا فَخُذُوهُ } يَقُولُ ائْتُوا مُحَمَّدًا صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَإِنْ أَمَرَكُمْ بِالتَّحْمِيمِ وَالْجَلْدِ فَخُذُوهُ وَإِنْ أَفْتَاكُمْ بِالرَّجْمِ فَاحْذَرُوا فَأَنْزَلَ اللَّهُ تَعَالَى { وَمَنْ لَمْ يَحْكُمْ بِمَا أَنْزَلَ اللَّهُ فَأُولَئِكَ هُمْ الْكَافِرُونَ } { وَمَنْ لَمْ يَحْكُمْ بِمَا أَنْزَلَ اللَّهُ فَأُولَئِكَ هُمْ الظَّالِمُونَ } { وَمَنْ لَمْ يَحْكُمْ بِمَا أَنْزَلَ اللَّهُ فَأُولَئِكَ هُمْ الْفَاسِقُونَ } فِي الْكُفَّارِ كُلُّهَا حَدَّثَنَا ابْنُ نُمَيْرٍ وَأَبُو سَعِيدٍ الْأَشَجُّ قَالَا حَدَّثَنَا وَكِيعٌ حَدَّثَنَا الْأَعْمَشُ بِهَذَا الْإِسْنَادِ نَحْوَهُ إِلَى قَوْلِهِ فَأَمَرَ بِهِ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَرُجِمَ وَلَمْ يَذْكُرْ مَا بَعْدَهُ مِنْ نُزُولِ الْآيَةِ
hi byerile [Yahya bin Yahya] na [Abu Bakr bin Abu Syaibah] havambirhi va [Abu Mu’awiyah], [Yahya] u te; u hi tivise [Abu Mu’awiyah] ku suka eka [Al A’masy] ku suka eka [Abdullah bin Murrah] ku suka eka [Al Barra` bin ‘Azib] u te, ‘Nkarhi wun’wana Muyuda loyi a pendiweke hi ntima no biwa u hundze emahlweni ka Muprofeta sallallaahu ‘alaihi wasallam, kutani u va vitanile a ku: ‘Xana lowu i nxupulo wa vuoswi lowu u wu kumaka eka Torah ya wena?’. va hlamula va ku, 'Ina, swi lulamile'. Kutani u vitane wanuna loyi a a ri un’wana wa swidyondzi swa vona, a vutisa a ku: ‘Ndzi tshemba leswaku u ta hlambanya hi vito ra Allah loyi a rhumeleke Torah eka Muxe, xana hakunene lowu i nxupulo wa vuoswi lowu u wu kumaka ebukwini ya wena ya Torah?’. a hlamula a ku, ‘E-e, loko a wu nga ndzi hlambanyanga hi vito ra Allah, a ndzi nga ta ku byela ntiyiso. Naswona leswi hi swi tivaka eka Torah, nxupulo i ku khandliwa hi maribye, kambe hi ntolovelo nxupulo lowu a wu tirhi eka vatirhela-mfumo va hina, loko lava khomiweke va ri vatirhela-mfumo, kutani hi swi tshika ntsena hi ndlela yoleyo, kambe loko lava khomiweke va ri vanhu lavatsongo kutani hi sindzisa nawu hi ku ya hi Torah. Eku heteleleni hi ve ni mbulavurisano, hi bula hi milawu leyi hi nga yi sindzisaka eka vatirhela-mfumo ni vanhu lava tolovelekeke. Kutani hi endle xiboho xo ntima ntsumbu hi tlhela hi ba muoswi leswaku hi ta siva ku khandliwa hi maribye. Endzhaku ka loko wanuna loyi a hetile ku vulavula, Muprofeta sallallaahu ‘alaihi wasallam u te: ‘O Allah, hakunene hi mina wo sungula ku pfuxa sunnah ya Wena endzhaku ka loko va herise xileriso’. Endzhaku ka sweswo, u lerisile leswaku Muyuda loyi a endleke vuoswi a gweviwa ku khandliwa hi maribye, kutani Allah 'azza wajalla u paluxe ndzimana leyi nge: '-O murhumiwa, u nga titwi u ri ni gome, hikwalaho ka lava va tsutsumelaka eku nga pfumeli -ku fikela eka rito ra Yena- Loko leswi swi nyikiwile wena, kutani swi amukele-' -Qs. Al Maidah: 41-. Vayuda va te, ‘Tanani eka Muhammad shallallahu ‘alaihi wasallam, loko a teka xiboho xo ku xupula hi ku ku ntima miri wa wena no biwa, kutani amukele, kambe loko a ku nyika fatwa hi ku khandliwa hi maribye, kutani tivonela. Kutani Allah Ta'ala u paluxe ndzimana leyi: '-Loyi a nga avanyisi hi nchumu lowu Allah a wu paluxeke, kutani i vapfumeri.' Naswona loyi a nga avanyisiki hi nchumu lowu Allah a wu paluxeke, kutani i vadyohi. Naswona loyi a nga avanyisi hi nchumu lowu Allah a wu rhumeleke ehansi, kutani i vanhu vo homboloka' -Qs. Al Maidah: 44- 47-. Leswi swi tirha ni le ka hinkwavo lava nga pfumeriki’. Hi byeriwile leswaku [Ibn Numair] na [Abu Sa’id Al Asyaj] havambirhi va te; u hi byerile [Waki’] u hi byerile [Al A’masy] hi isnad yo fana na leyi ku fikela laha a nga te, ‘Kutani Muprofeta sallallaahu ‘alaihi wasallam u lerisile leswaku a khandliwa hi maribye, naswona eku heteleleni u khandliwe hi maribye’. Naswona a yi boxi nchumu endzhaku ka yona ku fana na nhlavutelo ya ndzimana'.