Mimpi sebagai pendusta, menghianati Al Qur'an. pezina, pemakan riba

بَاب حَدَّثَنَا مُوسَى بْنُ إِسْمَاعِيلَ حَدَّثَنَا جَرِيرُ بْنُ حَازِمٍ حَدَّثَنَا أَبُو رَجَاءٍ عَنْ سَمُرَةَ بْنِ جُنْدَبٍ قَالَكَانَ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ إِذَا صَلَّى صَلَاةً أَقْبَلَ عَلَيْنَا بِوَجْهِهِ فَقَالَ مَنْ رَأَى مِنْكُمْ اللَّيْلَةَ رُؤْيَا قَالَ فَإِنْ رَأَى أَحَدٌ قَصَّهَا فَيَقُولُ مَا شَاءَ اللَّهُ فَسَأَلَنَا يَوْمًا فَقَالَ هَلْ رَأَى أَحَدٌ مِنْكُمْ رُؤْيَا قُلْنَا لَا قَالَ لَكِنِّي رَأَيْتُ اللَّيْلَةَ رَجُلَيْنِ أَتَيَانِي فَأَخَذَا بِيَدِي فَأَخْرَجَانِي إِلَى الْأَرْضِ الْمُقَدَّسَةِ فَإِذَا رَجُلٌ جَالِسٌ وَرَجُلٌ قَائِمٌ بِيَدِهِ كَلُّوبٌ مِنْ حَدِيدٍ قَالَ بَعْضُ أَصْحَابِنَا عَنْ مُوسَى إِنَّهُ يُدْخِلُ ذَلِكَ الْكَلُّوبَ فِي شِدْقِهِ حَتَّى يَبْلُغَ قَفَاهُ ثُمَّ يَفْعَلُ بِشِدْقِهِ الْآخَرِ مِثْلَ ذَلِكَ وَيَلْتَئِمُ شِدْقُهُ هَذَا فَيَعُودُ فَيَصْنَعُ مِثْلَهُ قُلْتُ مَا هَذَا قَالَا انْطَلِقْ فَانْطَلَقْنَا حَتَّى أَتَيْنَا عَلَى رَجُلٍ مُضْطَجِعٍ عَلَى قَفَاهُ وَرَجُلٌ قَائِمٌ عَلَى رَأْسِهِ بِفِهْرٍ أَوْ صَخْرَةٍ فَيَشْدَخُ بِهِ رَأْسَهُ فَإِذَا ضَرَبَهُ تَدَهْدَهَ الْحَجَرُ فَانْطَلَقَ إِلَيْهِ لِيَأْخُذَهُ فَلَا يَرْجِعُ إِلَى هَذَا حَتَّى يَلْتَئِمَ رَأْسُهُ وَعَادَ رَأْسُهُ كَمَا هُوَ فَعَادَ إِلَيْهِ فَضَرَبَهُ قُلْتُ مَنْ هَذَا قَالَا انْطَلِقْ فَانْطَلَقْنَا إِلَى ثَقْبٍ مِثْلِ التَّنُّورِ أَعْلَاهُ ضَيِّقٌ وَأَسْفَلُهُ وَاسِعٌ يَتَوَقَّدُ تَحْتَهُ نَارًا فَإِذَا اقْتَرَبَ ارْتَفَعُوا حَتَّى كَادَ أَنْ يَخْرُجُوا فَإِذَا خَمَدَتْ رَجَعُوا فِيهَا وَفِيهَا رِجَالٌ وَنِسَاءٌ عُرَاةٌ فَقُلْتُ مَنْ هَذَا قَالَا انْطَلِقْ فَانْطَلَقْنَا حَتَّى أَتَيْنَا عَلَى نَهَرٍ مِنْ دَمٍ فِيهِ رَجُلٌ قَائِمٌ عَلَى وَسَطِ النَّهَرِقَالَ يَزِيدُ وَوَهْبُ بْنُ جَرِيرٍ عَنْ جَرِيرِ بْنِ حَازِمٍ وَعَلَى شَطِّ النَّهَرِ رَجُلٌ بَيْنَ يَدَيْهِ حِجَارَةٌ فَأَقْبَلَ الرَّجُلُ الَّذِي فِي النَّهَرِ فَإِذَا أَرَادَ أَنْ يَخْرُجَ رَمَى الرَّجُلُ بِحَجَرٍ فِي فِيهِ فَرَدَّهُ حَيْثُ كَانَ فَجَعَلَ كُلَّمَا جَاءَ لِيَخْرُجَ رَمَى فِي فِيهِ بِحَجَرٍ فَيَرْجِعُ كَمَا كَانَ فَقُلْتُ مَا هَذَا قَالَا انْطَلِقْ فَانْطَلَقْنَا حَتَّى انْتَهَيْنَا إِلَى رَوْضَةٍ خَضْرَاءَ فِيهَا شَجَرَةٌ عَظِيمَةٌ وَفِي أَصْلِهَا شَيْخٌ وَصِبْيَانٌ وَإِذَا رَجُلٌ قَرِيبٌ مِنْ الشَّجَرَةِ بَيْنَ يَدَيْهِ نَارٌ يُوقِدُهَا فَصَعِدَا بِي فِي الشَّجَرَةِ وَأَدْخَلَانِي دَارًا لَمْ أَرَ قَطُّ أَحْسَنَ مِنْهَا فِيهَا رِجَالٌ شُيُوخٌ وَشَبَابٌ وَنِسَاءٌ وَصِبْيَانٌ ثُمَّ أَخْرَجَانِي مِنْهَا فَصَعِدَا بِي الشَّجَرَةَ فَأَدْخَلَانِي دَارًا هِيَ أَحْسَنُ وَأَفْضَلُ فِيهَا شُيُوخٌ وَشَبَابٌ قُلْتُ طَوَّفْتُمَانِي اللَّيْلَةَ فَأَخْبِرَانِي عَمَّا رَأَيْتُ قَالَا نَعَمْ أَمَّا الَّذِي رَأَيْتَهُ يُشَقُّ شِدْقُهُ فَكَذَّابٌ يُحَدِّثُ بِالْكَذْبَةِ فَتُحْمَلُ عَنْهُ حَتَّى تَبْلُغَ الْآفَاقَ فَيُصْنَعُ بِهِ إِلَى يَوْمِ الْقِيَامَةِ وَالَّذِي رَأَيْتَهُ يُشْدَخُ رَأْسُهُ فَرَجُلٌ عَلَّمَهُ اللَّهُ الْقُرْآنَ فَنَامَ عَنْهُ بِاللَّيْلِ وَلَمْ يَعْمَلْ فِيهِ بِالنَّهَارِ يُفْعَلُ بِهِ إِلَى يَوْمِ الْقِيَامَةِ وَالَّذِي رَأَيْتَهُ فِي الثَّقْبِ فَهُمْ الزُّنَاةُ وَالَّذِي رَأَيْتَهُ فِي النَّهَرِ آكِلُوا الرِّبَا وَالشَّيْخُ فِي أَصْلِ الشَّجَرَةِ إِبْرَاهِيمُ عَلَيْهِ السَّلَام وَالصِّبْيَانُ حَوْلَهُ فَأَوْلَادُ النَّاسِ وَالَّذِي يُوقِدُ النَّارَ مَالِكٌ خَازِنُ النَّارِ وَالدَّارُ الْأُولَى الَّتِي دَخَلْتَ دَارُ عَامَّةِ الْمُؤْمِنِينَ وَأَمَّا هَذِهِ الدَّارُ فَدَارُ الشُّهَدَاءِ وَأَنَا جِبْرِيلُ وَهَذَا مِيكَائِيلُ فَارْفَعْ رَأْسَكَ فَرَفَعْتُ رَأْسِي فَإِذَا فَوْقِي مِثْلُ السَّحَابِ قَالَا ذَاكَ مَنْزِلُكَ قُلْتُ دَعَانِي أَدْخُلْ مَنْزِلِي قَالَا إِنَّهُ بَقِيَ لَكَ عُمُرٌ لَمْ تَسْتَكْمِلْهُ فَلَوْ اسْتَكْمَلْتَ أَتَيْتَ مَنْزِلَكَ

Povedal nám [Musa bin Isma'il], že nám [Džarir bin Hazim] povedal [Abu Raja'] od [Samrah bin Jundab], ktorý povedal: „Bolo zvykom Proroka, sallallaahu'alaihiwasallam, že keď dokončil modlitbu, otočil sa k nám tvárou a povedal: „Kto z vás mal včera v noci sen?“ On - Samrah bin Jundab - povedal: „Ak niekto má sen, potom ho tá osoba povie, vtedy povedal: „Má sja-alláh“ - z vôle Alaha -“. Raz sa nás opýtal: „Sníva sa vám niekto?“ Odpovedali sme: „Nič.“ Povedal: „Ale včera v noci sa mi snívalo, že ku mne prišli dvaja muži a obaja ma držali za ruku a odviedli ma do posvätnej zeme – Al Muqaddasah –. Ukázalo sa, že jeden muž stál a druhý sedel a v ruke držal železnú tyč so zahnutým koncom – zvyčajne na zavesenie niečoho –. Niektorí z našich spoločníkov od Mojžiša povedali, že železná tyč bola vložená do jednej strany mužových úst – od stoličiek – až kým neprenikla do zadnej časti jeho krku. Potom to isté urobili na druhej strane jeho úst, potom ju vybrali z jeho úst a vložili späť a tak ďalej. Spýtal som sa: „Čo to znamená?“ Dvaja muži, ktorí ma niesli, povedali: „Choď.“ Tak sme išli na iné miesto a prišli sme k mužovi, ktorý ležal na zátylku, zatiaľ čo iný muž stál na jeho hlave a držal kameň alebo veľký kameň, aby mu rozbil hlavu. Keď ho udrel, kameň mu rozdrvil hlavu.“ Muž teda išiel k nemu, aby si ho vzal, a on s tým neprestal, kým sa mu hlava nevrátila do pôvodného stavu, potom ho znova udrel kameňom, až kým ho nerozdrvil. Spýtal som sa: „Kto je tento muž?“ Obaja povedali: „Choď.“ Tak sme sa vydali na cestu, až kým sme neprišli k diere podobnej ohnisku, kde bol vrch úzky a spodok široký a na dne bol zapálený oheň, ktorý, ak sa k nemu priblížili, oni – obyvatelia – vstali a keď zhasol, obyvatelia sa k nemu vrátili, obyvatelia pozostávajúci z mužov a žien. Spýtal som sa: „Kto sú oni?“ Obaja odpovedali: „Choď.“ Tak sme sa vydali na cestu, až kým sme neprišli k rieke, ktorej voda bola krv, a uprostred rieky stál muž.“ Povedali [Yazid] a [Wahb bin Jarir] od [Jarira bin Hazima]: „A na brehu rieky stál muž, ktorý držal kameň.“ Keď sa k nemu človek uprostred rieky postavil a chcel sa dostať z rieky, muž, ktorý držal kameň, po ňom hádzal kamene smerom k jeho ústam, až kým sa nevrátil na svoje pôvodné miesto uprostred rieky, a tak ďalej, vždy, keď sa chcel dostať z rieky, bol hodený kameňom, aby sa vrátil na svoje pôvodné miesto. Spýtal som sa: „Čo to znamená?“ Obaja odpovedali: „Choď.“ Tak sme išli, až kým sme neprišli do zelenej záhrady, v ktorej bola plná veľkých stromov, zatiaľ čo pod ňou bol starý muž s deťmi a pri strome bol muž, ktorý držal oheň. Keď zapálil oheň, potom ma dvaja muži, ktorí ma vyniesli na strom, zaviedli a umiestnili ma do domu – dediny – akú som nikdy predtým nevidel, a v nej boli muži, starí ľudia, mladí ľudia, ženy a deti, potom ma odtiaľ vyviedli a znova ma vyniesli na strom, potom ma umiestnili do lepšieho a krajšieho domu, v ktorom boli starí ľudia a mladí ľudia. Povedal som: „Preveďte ma dnes večer a vysvetlite mi, čo som videl.“ Povedali: „Dobre. Ten, koho si videl prebodnuté ústa železom, je človek, ktorý rád klame a keď hovorí, vždy klame, takže je vzatý k horizontu a tak sa s ním bude zaobchádzať až do Dňa zmŕtvychvstania. Čo sa týka muža, ktorého si videl zlomenú hlavu, bol to muž, ktorého Alah naučil Korán, potom jednu noc spal, ale cez deň ho nepraktizoval, a tak sa s ním bude zaobchádzať až do Dňa zmŕtvychvstania. A tí, ktorých si videl v ohnivej peci, sú cudzoložníci, a tí, ktorých si videl v rieke, sú tí, ktorí brali úžeru, a starý muž pod stromom je prorok Ibrahim (mier s ním) a deti okolo neho sú deti ľudstva. Čo sa týka toho, kto zapálil oheň, on je strážcom pekla a prvý dom, do ktorého si vošiel, je domovom všetkých veriacich a tento dom je domovom mučeníkov, a ja som Gabriel a toto je Michael, tak zdvihni hlavu.“ Tak som zdvihol hlavu a nad mojou hlavou bolo niečo ako oblak.“ Obaja povedali: „To je tvoje miesto.“ Povedal som: „Dovoľ mi vojsť do môjho domu.“ Obaja povedali: „Tvoj život sa ešte neskončil a keď príde jeho koniec, určite vojdeš do svojho domu.“