Reprezentatívny hadís
Panas yang sangat menyengat di dunia, itu berasal dari hembusan dari neraka jahannam
Imam Tirmidzi : 145حَدَّثَنَا قُتَيْبَةُ حَدَّثَنَا اللَّيْثُ عَنْ ابْنِ شِهَابٍ عَنْ سَعِيدِ بْنِ الْمُسَيَّبِ وَأَبِي سَلَمَةَ عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَ قَالَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ إِذَا اشْتَدَّ الْحَرُّ فَأَبْرِدُوا عَنْ الصَّلَاةِ فَإِنَّ شِدَّةَ الْحَرِّ مِنْ فَيْحِ جَهَنَّمَقَالَ وَفِي الْبَاب عَنْ أَبِي سَعِيدٍ وَأَبِي ذَرٍّ وَابْنِ عُمَرَ وَالْمُغِيرَةِ وَالْقَاسِمِ بْنِ صَفْوَانَ عَنْ أَبِيهِ وَأَبِي مُوسَى وَابْنِ عَبَّاسٍ وَأَنَسٍ قَالَ وَرُوِيَ عَنْ عُمَرَ عَنْ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فِي هَذَا وَلَا يَصِحُّ قَالَ أَبُو عِيسَى حَدِيثُ أَبِي هُرَيْرَةَ حَدِيثٌ حَسَنٌ صَحِيحٌ وَقَدْ اخْتَارَ قَوْمٌ مِنْ أَهْلِ الْعِلْمِ تَأْخِيرَ صَلَاةِ الظُّهْرِ فِي شِدَّةِ الْحَرِّ وَهُوَ قَوْلُ ابْنِ الْمُبَارَكِ وَأَحْمَدَ وَإِسْحَقَ قَالَ الشَّافِعِيُّ إِنَّمَا الْإِبْرَادُ بِصَلَاةِ الظُّهْرِ إِذَا كَانَ مَسْجِدًا يَنْتَابُ أَهْلُهُ مِنْ الْبُعْدِ فَأَمَّا الْمُصَلِّي وَحْدَهُ وَالَّذِي يُصَلِّي فِي مَسْجِدِ قَوْمِهِ فَالَّذِي أُحِبُّ لَهُ أَنْ لَا يُؤَخِّرَ الصَّلَاةَ فِي شِدَّةِ الْحَرِّ قَالَ أَبُو عِيسَى وَمَعْنَى مَنْ ذَهَبَ إِلَى تَأْخِيرِ الظُّهْرِ فِي شِدَّةِ الْحَرِّ هُوَ أَوْلَى وَأَشْبَهُ بِالِاتِّبَاعِ وَأَمَّا مَا ذَهَبَ إِلَيْهِ الشَّافِعِيُّ أَنَّ الرُّخْصَةَ لِمَنْ يَنْتَابُ مِنْ الْبُعْدِ وَالْمَشَقَّةِ عَلَى النَّاسِ فَإِنَّ فِي حَدِيثِ أَبِي ذَرٍّ مَا يَدُلُّ عَلَى خِلَافِ مَا قَالَ الشَّافِعِيُّ قَالَ أَبُو ذَرٍّ كُنَّا مَعَ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فِي سَفَرٍ فَأَذَّنَ بِلَالٌ بِصَلَاةِ الظُّهْرِ فَقَالَ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ يَا بِلَالُ أَبْرِدْ ثُمَّ أَبْرِدْ فَلَوْ كَانَ الْأَمْرُ عَلَى مَا ذَهَبَ إِلَيْهِ الشَّافِعِيُّ لَمْ يَكُنْ لِلْإِبْرَادِ فِي ذَلِكَ الْوَقْتِ مَعْنًى لِاجْتِمَاعِهِمْ فِي السَّفَرِ وَكَانُوا لَا يَحْتَاجُونَ أَنْ يَنْتَابُوا مِنْ الْبُعْدِ
povedal nám [Qutaibah] povedal; povedal nám [Al Laits] od [Ibn Shihaba] od [Sa'ida bin Al Musayyiba] a [Abu Salamah] od [Abu Hurairah] povedal: „Posol Alláha, nech je v deň veľmi horúci, počkajte, kým sa neochladí, aby ste sa modlili, pretože horúca horúčava pochádza z úderov pekla Jahannam.“ Povedal: „V tejto kapitole je tiež príbeh od Abu Sa'ida, Abu Dzara, Ibnu Umara, Al-Mughíry, Al-Kásima bin Shofwana od jeho otca, Abu Musu, Ibnu Abbása a Anasa. Povedal: „Bolo to tiež rozprávané od Umara od proroka, nech je v ňom pokoj, ale ani toto rozprávanie nie je autentické.“ Abu Isa povedal: „Hadís Abu Hurairah je autentický.“ A jedna skupina vedcov sa rozhodla ukončiť poludňajšie modlitby, keď slnko veľmi hreje. Tento názor zastávajú bin Al Mubarak, Ahmad a Ishák. Šáfí'í povedal: „Prípustnosť čakania na poludňajšie modlitby, kým sa atmosféra neochladí, je povolená, ak mešita spôsobuje ľuďom teplo – keď idú do mešity – kvôli vzdialenosti. Čo sa týka niekoho, kto sa modlí sám, alebo niekoho, kto sa modlí v mešite svojho ľudu, potom by som uprednostnil, keby pokračoval v modlitbe, aj keď slnko veľmi hreje.“ Abú Isa povedal: „Tí, ktorí ukončia poludňajšiu modlitbu, keď slnko hreje, to je dôležitejšie a je to v súlade so sunnou.“ Čo sa týka názoru Sáfí'ího, že úľava je určená pre ľudí, ktorých bydlisko je ďaleko a ťažké, potom v hadíse Abú Dzara je argument, ktorý ukazuje opak toho, čo povedal Sáfí'í. Abú Dharr povedal; „Boli sme s prorokom, nech mu vyhovie, na ceste, potom Bilal zvolal modlitbu Dhuhr a potom prorok, nech mu vyhovie, povedal: ‚Ó, Bilal, počkaj, kým sa ochladí.‘ Ak sa budeme riadiť názorom Šáfi'ího, potom nemá zmysel čakať, pretože sa zhromaždili na ceste a nemusia sa obťažovať, pretože prišli zďaleka.“
Potvrdzujúce hadísy :
Imam Ahmad : 6833, 6948, 6949, 7161, 7295, 7397, 7495, 7874, 8229, 8545, 8742, 8763, 8825, 8967, 9576, 9577, 10102, 10134, 10187, 10640, 11066, 11072, 11073, 11145, 17479, 17587, 17588, 20412, 20468, 20553, 20881, 22039, 23095, 23096, 23457, 25689
Imam Bukhari : 502, 503, 504, 505, 506, 593, 3019, 3020
Imam Muslim : 972, 973, 974, 975, 976, 977, 978, 979, 4094
Imam Abu Dawud : 340, 341
Imam Tirmidzi : 145, 146, 2517
Imam Nasa'i : 496, 497
Imam Ibnu Majah : 669, 670, 671, 672, 673, 3410, 3463
Imam Malik : 24, 25, 26, 1486, 1487
Imam Darimi : 1181, 2650, 2722