Penjelasan waktu-waktu shalat: zhuhur, ashar, maghrib, isya, dan subuh
Imam Nasa'i : 521أَخْبَرَنَا أَحْمَدُ بْنُ سُلَيْمَانَ قَالَ حَدَّثَنَا زَيْدُ بْنُ الْحُبَابِ قَالَ حَدَّثَنَا خَارِجَةُ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ سُلَيْمَانَ بْنِ زَيْدِ بْنِ ثَابِتٍ قَالَ حَدَّثَنِي الْحُسَيْنُ بْنُ بَشِيرِ بْنِ سَلَّامٍ عَنْ أَبِيهِ قَالَدَخَلْتُ أَنَا وَمُحَمَّدُ بْنُ عَلِيٍّ عَلَى جَابِرِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ الْأَنْصَارِيِّ فَقُلْنَا لَهُ أَخْبِرْنَا عَنْ صَلَاةِ رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ وَذَاكَ زَمَنَ الْحَجَّاجِ بْنِ يُوسُفَ قَالَ خَرَجَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَصَلَّى الظُّهْرَ حِينَ زَالَتْ الشَّمْسُ وَكَانَ الْفَيْءُ قَدْرَ الشِّرَاكِ ثُمَّ صَلَّى الْعَصْرَ حِينَ كَانَ الْفَيْءُ قَدْرَ الشِّرَاكِ وَظِلِّ الرَّجُلِ ثُمَّ صَلَّى الْمَغْرِبَ حِينَ غَابَتْ الشَّمْسُ ثُمَّ صَلَّى الْعِشَاءَ حِينَ غَابَ الشَّفَقُ ثُمَّ صَلَّى الْفَجْرَ حِينَ طَلَعَ الْفَجْرُ ثُمَّ صَلَّى مِنْ الْغَدِ الظُّهْرَ حِينَ كَانَ الظِّلُّ طُولَ الرَّجُلِ ثُمَّ صَلَّى الْعَصْرَ حِينَ كَانَ ظِلُّ الرَّجُلِ مِثْلَيْهِ قَدْرَ مَا يَسِيرُ الرَّاكِبُ سَيْرَ الْعَنَقِ إِلَى ذِي الْحُلَيْفَةِ ثُمَّ صَلَّى الْمَغْرِبَ حِينَ غَابَتْ الشَّمْسُ ثُمَّ صَلَّى الْعِشَاءَ إِلَى ثُلُثِ اللَّيْلِ أَوْ نِصْفِ اللَّيْلِ شَكَّ زَيْدٌ ثُمَّ صَلَّى الْفَجْرَ فَأَسْفَرَ
Doppu ca ci nfurmò [Ahmad bin Sulaiman] dissi; ci dissi [Zaid bin Al Hubab] ca dissi; ci dissi [Carija bin Abdullah bin Sulaiman bin Zaid bin Thabit] ca dissi; mi dissi [Al Husain bin Basyir bin Salam] di [so patri], dissi iḍḍu; "Iu e Muhammad bin Ali trasiemu nnâ casa di [Jabir bin Abdullah Al Ansari] e ci dissimu: "Dicici dâ prighera dû Rasulullah - nta chiḍḍu tempu duranti lu regnu di Hajjaj bin Yusuf -" Iḍḍu rispunnìu: "Lu Rasulullah era lu prighera avìa scippatu e la sò ùmmira era granni comu na cinghia di sandali. Poi prigò l'Asr quannu l'ùmmira avìa addivintatu granni comu na cinghia di sandali e l'ùmmira di na pirsuna. Poi prigò la prighera dû Maghrib quannu lu suli tramuntava, poi prigò la prighera di l'Isha quannu la luci russa scumparìu. Doppu prigàu la prighera dû matina quannu s'alzava l'alba. Poi lu jornu doppu prigò lu Dhuhur quannu l'ùmmira era auta comu na pirsuna, poi prigò l'Asr quannu l'ùmmira di na pirsuna era lu doppiu di chiḍḍa grannizza, la grannizza dû viaggiu di nu muturista ca passava vilocimenti nzinu a Dzul Hulaifah. Poi priari lu Maghrib quannu lu suli tramonta e la prighera di l'Isha nzinu ô terzu dâ notti o a menzannotti. Poi priari all'alba quannu pari 'n pocu giallu'.
Hadith Corroboration :
Imam Ahmad : 6671, 6698, 6780, 11862, 12262, 14441, 18931, 18959, 18972
Imam Bukhari : 508, 514, 527, 532, 564, 729
Imam Muslim : 964, 965, 966, 967, 969, 970, 971, 1023
Imam Abu Dawud : 334, 335, 336, 337
Imam Tirmidzi : 139, 140
Imam Nasa'i : 516, 519, 520, 521, 524, 549
Imam Ibnu Majah : 659
Imam Malik : 6
Imam Darimi : 1161, 1267