Reprezentatívny hadís
Al Muhyi
Imam Ibnu Majah : 3065حَدَّثَنَا هِشَامُ بْنُ عَمَّارٍ حَدَّثَنَا حَاتِمُ بْنُ إِسْمَعِيلَ حَدَّثَنَا جَعْفَرُ بْنُ مُحَمَّدٍ عَنْ أَبِيهِ قَالَدَخَلْنَا عَلَى جَابِرِ بْنِ عَبْدِ اللَّهِ فَلَمَّا انْتَهَيْنَا إِلَيْهِ سَأَلَ عَنْ الْقَوْمِ حَتَّى انْتَهَى إِلَيَّ فَقُلْتُ أَنَا مُحَمَّدُ بْنُ عَلِيِّ بْنِ الْحُسَيْنِ فَأَهْوَى بِيَدِهِ إِلَى رَأْسِي فَحَلَّ زِرِّي الْأَعْلَى ثُمَّ حَلَّ زِرِّي الْأَسْفَلَ ثُمَّ وَضَعَ كَفَّهُ بَيْنَ ثَدْيَيَّ وَأَنَا يَوْمَئِذٍ غُلَامٌ شَابٌّ فَقَالَ مَرْحَبًا بِكَ سَلْ عَمَّا شِئْتَ فَسَأَلْتُهُ وَهُوَ أَعْمَى فَجَاءَ وَقْتُ الصَّلَاةِ فَقَامَ فِي نِسَاجَةٍ مُلْتَحِفًا بِهَا كُلَّمَا وَضَعَهَا عَلَى مَنْكِبَيْهِ رَجَعَ طَرَفَاهَا إِلَيْهِ مِنْ صِغَرِهَا وَرِدَاؤُهُ إِلَى جَانِبِهِ عَلَى الْمِشْجَبِ فَصَلَّى بِنَا فَقُلْتُ أَخْبِرْنَا عَنْ حَجَّةِ رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَقَالَ بِيَدِهِ فَعَقَدَ تِسْعًا وَقَالَ إِنَّ رَسُولَ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ مَكَثَ تِسْعَ سِنِينَ لَمْ يَحُجَّ فَأَذَّنَ فِي النَّاسِ فِي الْعَاشِرَةِ أَنَّ رَسُولَ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ حَاجٌّ فَقَدِمَ الْمَدِينَةَ بَشَرٌ كَثِيرٌ كُلُّهُمْ يَلْتَمِسُ أَنْ يَأْتَمَّ بِرَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ وَيَعْمَلَ بِمِثْلِ عَمَلِهِ فَخَرَجَ وَخَرَجْنَا مَعَهُ فَأَتَيْنَا ذَا الْحُلَيْفَةِ فَوَلَدَتْ أَسْمَاءُ بِنْتُ عُمَيْسٍ مُحَمَّدَ بْنَ أَبِي بَكْرٍ فَأَرْسَلَتْ إِلَى رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ كَيْفَ أَصْنَعُ قَالَ اغْتَسِلِي وَاسْتَثْفِرِي بِثَوْبٍ وَأَحْرِمِي فَصَلَّى رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فِي الْمَسْجِدِ ثُمَّ رَكِبَ الْقَصْوَاءَ حَتَّى إِذَا اسْتَوَتْ بِهِ نَاقَتُهُ عَلَى الْبَيْدَاءِ قَالَ جَابِرٌ نَظَرْتُ إِلَى مَدِّ بَصَرِي مِنْ بَيْنِ يَدَيْهِ بَيْنَ رَاكِبٍ وَمَاشٍ وَعَنْ يَمِينِهِ مِثْلُ ذَلِكَ وَعَنْ يَسَارِهِ مِثْلُ ذَلِك وَمِنْ خَلْفِهِ مِثْلُ ذَلِكَ وَرَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ بَيْنَ أَظْهُرِنَا وَعَلَيْهِ يَنْزِلُ الْقُرْآنُ وَهُوَ يَعْرِفُ تَأْوِيلَهُ مَا عَمِلَ بِهِ مِنْ شَيْءٍ عَمِلْنَا بِهِ فَأَهَلَّ بِالتَّوْحِيدِ لَبَّيْكَ اللَّهُمَّ لَبَّيْكَ لَبَّيْكَ لَا شَرِيكَ لَكَ لَبَّيْكَ إِنَّ الْحَمْدَ وَالنِّعْمَةَ لَكَ وَالْمُلْكَ لَا شَرِيكَ لَكَ وَأَهَلَّ النَّاسُ بِهَذَا الَّذِي يُهِلُّونَ بِهِ فَلَمْ يَرُدَّ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ عَلَيْهِمْ شَيْئًا مِنْهُ وَلَزِمَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ تَلْبِيَتَهُ قَالَ جَابِرٌ لَسْنَا نَنْوِي إِلَّا الْحَجَّ لَسْنَا نَعْرِفُ الْعُمْرَةَ حَتَّى إِذَا أَتَيْنَا الْبَيْتَ مَعَهُ اسْتَلَمَ الرُّكْنَ فَرَمَلَ ثَلَاثًا وَمَشَى أَرْبَعًا ثُمَّ قَامَ إِلَى مَقَامِ إِبْرَاهِيمَ فَقَالَ{ وَاتَّخِذُوا مِنْ مَقَامِ إِبْرَاهِيمَ مُصَلًّى }فَجَعَلَ الْمَقَامَ بَيْنَهُ وَبَيْنَ الْبَيْتِ فَكَانَ أَبِي يَقُولُ وَلَا أَعْلَمُهُ إِلَّا ذَكَرَهُ عَنْ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ إِنَّهُ كَانَ يَقْرَأُ فِي الرَّكْعَتَيْنِ قُلْ يَا أَيُّهَا الْكَافِرُونَ وَ قُلْ هُوَ اللَّهُ أَحَدٌ ثُمَّ رَجَعَ إِلَى الْبَيْتِ فَاسْتَلَمَ الرُّكْنَ ثُمَّ خَرَجَ مِنْ الْبَابِ إِلَى الصَّفَا حَتَّى إِذَا دَنَا مِنْ الصَّفَا قَرَأَ{ إِنَّ الصَّفَا وَالْمَرْوَةَ مِنْ شَعَائِرِ اللَّهِ }نَبْدَأُ بِمَا بَدَأَ اللَّهُ بِهِ فَبَدَأَ بِالصَّفَا فَرَقِيَ عَلَيْهِ حَتَّى رَأَى الْبَيْتَ فَكَبَّرَ اللَّهَ وَهَلَّلَهُ وَحَمِدَهُ وَقَالَ لَا إِلَهَ إِلَّا اللَّهُ وَحْدَهُ لَا شَرِيكَ لَهُ لَهُ الْمُلْكُ وَلَهُ الْحَمْدُ يُحْيِي وَيُمِيتُ وَهُوَ عَلَى كُلِّ شَيْءٍ قَدِيرٌ لَا إِلَهَ إِلَّا اللَّهُ وَحْدَهُ لَا شَرِيكَ لَهُ أَنْجَزَ وَعْدَهُ وَنَصَرَ عَبْدَهُ وَهَزَمَ الْأَحْزَابَ وَحْدَهُ ثُمَّ دَعَا بَيْنَ ذَلِكَ وَقَالَ مِثْلَ هَذَا ثَلَاثَ مَرَّاتٍ ثُمَّ نَزَلَ إِلَى الْمَرْوَةِ فَمَشَى حَتَّى إِذَا انْصَبَّتْ قَدَمَاهُ رَمَلَ فِي بَطْنِ الْوَادِي حَتَّى إِذَا صَعِدَتَا يَعْنِي قَدَمَاهُ مَشَى حَتَّى أَتَى الْمَرْوَةَ فَفَعَلَ عَلَى الْمَرْوَةِ كَمَا فَعَلَ عَلَى الصَّفَا فَلَمَّا كَانَ آخِرُ طَوَافِهِ عَلَى الْمَرْوَةِ قَالَ لَوْ أَنِّي اسْتَقْبَلْتُ مِنْ أَمْرِي مَا اسْتَدْبَرْتُ لَمْ أَسُقْ الْهَدْيَ وَجَعَلْتُهَا عُمْرَةً فَمَنْ كَانَ مِنْكُمْ لَيْسَ مَعَهُ هَدْيٌ فَلْيَحْلِلْ وَلْيَجْعَلْهَا عُمْرَةً فَحَلَّ النَّاسُ كُلُّهُمْ وَقَصَّرُوا إِلَّا النَّبِيَّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ وَمَنْ كَانَ مَعَهُ الْهَدْيُ فَقَامَ سُرَاقَةُ بْنُ مَالِكِ بْنِ جُعْشُمٍ فَقَالَ يَا رَسُولَ اللَّهِ أَلِعَامِنَا هَذَا أَمْ لِأَبَدِ الْأَبَدِ قَالَ فَشَبَّكَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ أَصَابِعَهُ فِي الْأُخْرَى وَقَالَ دَخَلَتْ الْعُمْرَةُ فِي الْحَجِّ هَكَذَا مَرَّتَيْنِ لَا بَلْ لِأَبَدِ الْأَبَدِ قَالَ وَقَدِمَ عَلِيٌّ بِبُدْنِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَوَجَدَ فَاطِمَةَ مِمَّنْ حَلَّ وَلَبِسَتْ ثِيَابًا صَبِيغًا وَاكْتَحَلَتْ فَأَنْكَرَ ذَلِكَ عَلَيْهَا عَلِيٌّ فَقَالَتْ أَمَرَنِي أَبِي بِهَذَا فَكَانَ عَلِيٌّ يَقُولُ بِالْعِرَاقِ فَذَهَبْتُ إِلَى رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ مُحَرِّشًا عَلَى فَاطِمَةَ فِي الَّذِي صَنَعَتْهُ مُسْتَفْتِيًا رَسُولَ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فِي الَّذِي ذَكَرَتْ عَنْهُ وَأَنْكَرْتُ ذَلِكَ عَلَيْهَا فَقَالَ صَدَقَتْ صَدَقَتْ مَاذَا قُلْتُ حِينَ فَرَضْتَ الْحَجَّ قَالَ قُلْتُ اللَّهُمَّ إِنِّي أُهِلُّ بِمَا أَهَلَّ بِهِ رَسُولُكَ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ قَالَ فَإِنَّ مَعِي الْهَدْيَ فَلَا تَحِلَّ قَالَ فَكَانَ جَمَاعَةُ الْهَدْيِ الَّذِي جَاءَ بِهِ عَلِيٌّ مِنْ الْيَمَنِ وَالَّذِي أَتَى بِهِ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ مِنْ الْمَدِينَةِ مِائَةً ثُمَّ حَلَّ النَّاسُ كُلُّهُمْ وَقَصَّرُوا إِلَّا النَّبِيَّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ وَمَنْ كَانَ مَعَهُ هَدْيٌ فَلَمَّا كَانَ يَوْمُ التَّرْوِيَةِ وَتَوَجَّهُوا إِلَى مِنًى أَهَلُّوا بِالْحَجِّ فَرَكِبَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَصَلَّى بِمِنًى الظُّهْرَ وَالْعَصْرَ وَالْمَغْرِبَ وَالْعِشَاءَ وَالصُّبْحَ ثُمَّ مَكَثَ قَلِيلًا حَتَّى طَلَعَتْ الشَّمْسُ وَأَمَرَ بِقُبَّةٍ مِنْ شَعَرٍ فَضُرِبَتْ لَهُ بِنَمِرَةَ فَسَارَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ لَا تَشُكُّ قُرَيْشٌ إِلَّا أَنَّهُ وَاقِفٌ عِنْدَ الْمَشْعَرِ الْحَرَامِ أَوْ الْمُزْدَلِفَةِ كَمَا كَانَتْ قُرَيْشٌ تَصْنَعُ فِي الْجَاهِلِيَّةِ فَأَجَازَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ حَتَّى أَتَى عَرَفَةَ فَوَجَدَ الْقُبَّةَ قَدْ ضُرِبَتْ لَهُ بِنَمِرَةَ فَنَزَلَ بِهَا حَتَّى إِذَا زَاغَتْ الشَّمْسُ أَمَرَ بِالْقَصْوَاءِ فَرُحِلَتْ لَهُ فَرَكِبَ حَتَّى أَتَى بَطْنَ الْوَادِي فَخَطَبَ النَّاسَ فَقَالَ إِنَّ دِمَاءَكُمْ وَأَمْوَالَكُمْ عَلَيْكُمْ حَرَامٌ كَحُرْمَةِ يَوْمِكُمْ هَذَا فِي شَهْرِكُمْ هَذَا فِي بَلَدِكُمْ هَذَا أَلَا وَإِنَّ كُلَّ شَيْءٍ مِنْ أَمْرِ الْجَاهِلِيَّةِ مَوْضُوعٌ تَحْتَ قَدَمَيَّ هَاتَيْنِ وَدِمَاءُ الْجَاهِلِيَّةِ مَوْضُوعَةٌ وَأَوَّلُ دَمٍ أَضَعُهُ دَمُ رَبِيعَةَ بْنِ الْحَارِثِ كَانَ مُسْتَرْضِعًا فِي بَنِي سَعْدٍ فَقَتَلَتْهُ هُذَيْلٌ وَرِبَا الْجَاهِلِيَّةِ مَوْضُوعٌ وَأَوَّلُ رِبًا أَضَعُهُ رِبَانَا رِبَا الْعَبَّاسِ بْنِ عَبْدِ الْمُطَّلِبِ فَإِنَّهُ مَوْضُوعٌ كُلُّهُ فَاتَّقُوا اللَّهَ فِي النِّسَاءِ فَإِنَّكُمْ أَخَذْتُمُوهُنَّ بِأَمَانَةِ اللَّهِ وَاسْتَحْلَلْتُمْ فُرُوجَهُنَّ بِكَلِمَةِ اللَّهِ وَإِنَّ لَكُمْ عَلَيْهِنَّ أَنْ لَا يُوطِئْنَ فُرُشَكُمْ أَحَدًا تَكْرَهُونَهُ فَإِنْ فَعَلْنَ ذَلِكَ فَاضْرِبُوهُنَّ ضَرْبًا غَيْرَ مُبَرِّحٍ وَلَهُنَّ عَلَيْكُمْ رِزْقُهُنَّ وَكِسْوَتُهُنَّ بِالْمَعْرُوفِ وَقَدْ تَرَكْتُ فِيكُمْ مَا لَمْ تَضِلُّوا إِنْ اعْتَصَمْتُمْ بِهِ كِتَابَ اللَّهِ وَأَنْتُمْ مَسْئُولُونَ عَنِّي فَمَا أَنْتُمْ قَائِلُونَ قَالُوا نَشْهَدُ أَنَّكَ قَدْ بَلَّغْتَ وَأَدَّيْتَ وَنَصَحْتَ فَقَالَ بِإِصْبَعِهِ السَّبَّابَةِ إِلَى السَّمَاءِ وَيَنْكُبُهَا إِلَى النَّاسِ اللَّهُمَّ اشْهَدْ اللَّهُمَّ اشْهَدْ ثَلَاثَ مَرَّاتٍ ثُمَّ أَذَّنَ بِلَالٌ ثُمَّ أَقَامَ فَصَلَّى الظُّهْرَ ثُمَّ أَقَامَ فَصَلَّى الْعَصْرَ وَلَمْ يُصَلِّ بَيْنَهُمَا شَيْئًا ثُمَّ رَكِبَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ حَتَّى أَتَى الْمَوْقِفَ فَجَعَلَ بَطْنَ نَاقَتِهِ إِلَى الصَّخَرَاتِ وَجَعَلَ حَبْلَ الْمُشَاةِ بَيْنَ يَدَيْهِ وَاسْتَقْبَلَ الْقِبْلَةَ فَلَمْ يَزَلْ وَاقِفًا حَتَّى غَرَبَتْ الشَّمْسُ وَذَهَبَتْ الصُّفْرَةُ قَلِيلًا حَتَّى غَابَ الْقُرْصُ وَأَرْدَفَ أُسَامَةَ بْنَ زَيْدٍ خَلْفَهُ فَدَفَعَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ وَقَدْ شَنَقَ الْقَصْوَاءَ بِالزِّمَامِ حَتَّى إِنَّ رَأْسَهَا لَيُصِيبُ مَوْرِكَ رَحْلِهِ وَيَقُولُ بِيَدِهِ الْيُمْنَى أَيُّهَا النَّاسُ السَّكِينَةَ السَّكِينَةَ كُلَّمَا أَتَى حَبْلًا مِنْ الْحِبَالِ أَرْخَى لَهَا قَلِيلًا حَتَّى تَصْعَدَ ثُمَّ أَتَى الْمُزْدَلِفَةَ فَصَلَّى بِهَا الْمَغْرِبَ وَالْعِشَاءَ بِأَذَانٍ وَاحِدٍ وَإِقَامَتَيْنِ وَلَمْ يُصَلِّ بَيْنَهُمَا شَيْئًا ثُمَّ اضْطَجَعَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ حَتَّى طَلَعَ الْفَجْرُ فَصَلَّى الْفَجْرَ حِينَ تَبَيَّنَ لَهُ الصُّبْحُ بِأَذَانٍ وَإِقَامَةٍ ثُمَّ رَكِبَ الْقَصْوَاءَ حَتَّى أَتَى الْمَشْعَرَ الْحَرَامَ فَرَقِيَ عَلَيْهِ فَحَمِدَ اللَّهَ وَكَبَّرَهُ وَهَلَّلَهُ فَلَمْ يَزَلْ وَاقِفًا حَتَّى أَسْفَرَ جِدًّا ثُمَّ دَفَعَ قَبْلَ أَنْ تَطْلُعَ الشَّمْسُ وَأَرْدَفَ ال
Povedal nám to [Hišám bin Ammar]; povedal nám to [Hatim bin Ismá'il]; [Dža'far bin Muhammad] nám to povedal od [svojho otca]: „Raz som prišiel navštíviť [Džábira bin Abdulláha]. Keď sme sa s ním stretli, pýtal sa na novinky od ľudí, až kým sa nepýtal na mňa. Tak som odpovedal: „Som Muhammad bin Ali bin Husajn.“ Tak mi položil ruku na hlavu, zatiaľ čo mi rozopínal horné a dolné gombíky, potom si položil rameno medzi hruď a vtedy som bol ešte dieťa, ktoré vyrastal. Povedal: „Vitaj, pýtaj sa ma, čo chceš.“ Pýtal som sa ho, keď bol slepý. Až kým neprišiel čas modlitby a on stál na svojej modlitebnej podložke, ktorá, ak si položil päty na boky modlitebnej podložky, bola kvôli jej malej veľkosti roztrhnutá, rovnako ako jeho šál, ktorý mu visel na pleciach, a modlil sa a viedol nás v modlitbe. Potom som sa spýtal: „Povedz nám, ako vykonal Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) hadždž!“ „Ukázal teda rukou, vystrel deväť prstov a povedal: „Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) nevykonal hadždž deväť rokov a potom vyzval ľudí, aby vykonali hadždž v desiatom roku. Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) vykonal hadždž a do Mediny prišlo mnoho ľudí, všetci sa chceli stretnúť s Prorokom (mier a požehnanie Alaha s ním) a robiť to, čo on. Tak sa vydal na cestu a my sme išli s ním. Keď sme dorazili do Dhul-Hulaifa, Asma bint Umays porodila Muhammada bin Abu Bakra, a tak k nej poslali posla, aby sa opýtal: „Čo mám robiť?“ Povedal teda Asme: „Okúp sa, pevne sa zaviaž látkou a vstúp do ihrámu.“ Potom sa Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) pomodlil v mešite a jazdil na ťave Qashwa a ťava sa postavila vzpriamene a niesla ho cez saharskú púšť.“ Džabir povedal; „Videl som, až kým moje oči neboli viditeľné, mnoho ľudí pred ním, medzi jazdcami a chodcami, aj tých po jeho pravici, ľavici a za ním – bolo vidieť mnoho ľudí. Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) bol medzi nami, keď mu bol zjavený Korán, a bol veľmi dobre informovaný o jeho výklade. Čokoľvek robil, robili sme to. Zdvihol svoj hlas v monoteizme slovami: „Plním Tvoje volanie, ó Alláh. Plním Tvoje volanie, plním Tvoje volanie. Nemáš partnera, ja plním Tvoje volanie. Vskutku, chvála, potešenie a vláda sú len pre Teba, Ty nemáš partnera.“ Ľudia tiež zvýšili svoj hlas pri recitovaní, ktoré hovorili, a on (mier a požehnanie Alaha s ním) nepovedal nič o ich činoch. On (mier a požehnanie Alaha s ním) pokračoval v recitovaní svojej talbiyah.“ Džabir (nech je s ním Alláh spokojný) znova povedal: „Nemáme v úmysle vykonať nič iné ako hadždž a nepoznáme umru.“ Keď sme s ním dorazili k domu, okamžite utrel - pobozkal - stĺp začiatku tawafu, potom trikrát zabehol a ďalšie štyri kolá normálne kráčal. Potom išiel k Ibrahímovmu medzeru (Maqam Ibrahim) a recitoval verš: „A urob z Ibrahímovho medzery miesto modlitby.“ Postavil sa medzi Ibrahímov medzeru a dom - Ka'bu. - Môj otec povedal: - „A neviem, okrem toho, že spomenul od proroka, nech ho miluje, že prorok recitoval súru Al-Káfirún a Al-Ikhlaáš v dvojrakátovej modlitbe - pri Ibrahímovom medzere (Maqam Ibrahim). Potom sa vrátil do domu, potom utrel - pobozkal alebo pozdravil - stĺp začiatku tawafu a potom vyšiel z dverí Ka'by smerom k hore Safa.“ A keď sa priblížil k Safovi, recitoval: „Safá a Marwa sú medzi symbolmi Alaha, začíname -sa'í- s tým, čo Alláh Subhanahu Wa Ta'ala začal.“ Začal vykonávať Sa'í zo Safá, potom vystúpil na kopec, až kým neuvidel Ka'bu, potom recitoval Takbir, Tahlil a Tahmid, pričom hovoril: „Niet boha okrem Alaha jediného, ktorý nemá partnera. Jemu patrí kráľovstvo a Jemu patrí všetka chvála. On dáva život a spôsobuje smrť a On má moc nad všetkým. Niet boha okrem Alaha jediného, ktorý nemá partnera, ktorý plní Svoje sľuby, pomáha Svojim služobníkom a sám poráža všetky skupiny.“ Potom sa medzi recitáciami pomodlil a potom trikrát recitoval takéto recitácie. Potom zišiel do Marwy, kráčal, kým sa mu nohy nepostavili, bežal stredom údolia. Keď sa mu nohy vyšplhali, kráčal, kým nedosiahol Marwu. V Marwe urobil to, čo urobil v Safá. A keď sa jeho tawaf skončil v Marwe, povedal: „Keby som bol otočený tvárou k tomu, za čím som, neviedol by som obetné zviera -al-hadju- a urobil by som z toho umru. Kto z vás neprináša obetu, nech vykoná tahallul a urobí z toho akt uctievania.“ Tak všetci vykonali tahallul a ostrihali si vlasy okrem Proroka (mier a požehnanie Alaha s ním) a tých, ktorí priniesli obetu. Potom sa Suraqah bin Malik bin Džu'šum postavil a povedal: „Ó, Posol Alaha, je to na tento rok alebo navždy?“ - Rozprávač - povedal; „Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) si prepletol prsty s prstami a odpovedal: „Umra je zahrnutá v Hadždži - Hadždž Tamattu“ - takto sa to robí.“ Povedal to dvakrát a potom povedal: „Nie - toto je len na tento rok - ale navždy.“ - Rozprávač - povedal; „Alí radijallahu anhu prišiel s ťavou – al-hadju – Proroka (mier a požehnanie Alaha s ním), potom našiel Fátimu medzi tými, ktorí vykonávali tahallul, oblečenú vo farebnom oblečení a s okuliarmi. Alí ju obvinil, a tak Fátima povedala: „Môj otec – Prorok, sallallahu alejhi wasallam – mi povedal, aby som to urobil.“ Alí radijallahu anhu to povedal, keď bol v Iraku: „Potom som išiel požiadať o radu Posla Alaha, sallallahu alejhi wasallam, a sťažoval som sa na Fátimine činy, ktoré som poprel. Tak odpovedal: „Ona – Fátima – má pravdu, má pravdu. Čo som povedal, keď si predtým chcel vykonať hadždž?“ Alí odpovedal: „Povedal som: ‚Ó Alláh, dvíham hlas, ktorý zdvihol Tvoj Posol, sallallahu alejhi wasallam‘.“ Povedal: „Naozaj prinášam obetné zviera, takže so mnou nerobte tahallul.“ -Rozprávač- povedal: „Obetných zvierat, ktoré Ali priniesol z Jemenu a ktoré Posol Alláha, sallallahu 'alaihi wasallam, priniesol z Mediny, bolo spolu sto. Potom všetci urobili tahallul a ostrihali si vlasy nakrátko okrem Proroka, sallallahu 'alaihi wasallam, a tých, ktorí priniesli obetné zvieratá. Keď prišiel deň Tarwiyah, všetci išli do Míny a vykrikovali zámer Hadždž. Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) jazdil na koni a tam sa modlil modlitby Zuhr, Asr, Maghrib, Iša a Fadžr. Potom chvíľu počkal, kým vyjde slnko, a potom nariadil postaviť kupolu v Maš'aril Haram, ktorá bola potom umiestnená v Namire.“ Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) potom kráčal ako to robili Kurajšovci, ale zastavil sa pri Maš'aril Haram alebo Muzdalife. Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) mu dovolil cestovať, až kým nedosiahol Arafat. Keď sa priblížil ku kupole, ktorá bola postavená v Namire, zastavil sa tam. Keď slnko zapadlo, prikázal priviesť svoju ťavu - Qashwu - a jazdil na nej, až kým nedosiahol údolie. Potom predniesol ľuďom kázeň: „Veru, vaša krv, bohatstvo, česť a šťastie – vaša sláva – sú zakázané, ako je zakázané vo vašom dni, v tomto mesiaci a vo vašej krajine. Pamätajte, že všetky záležitosti nevedomosti sú ponížené pod mojimi nohami, krv nevedomosti bola ponížená a prvá krv, ktorú som ponížil, bola krv Rabi'ah bin Harith – ktorá si pýtala mlieko od bani Sa'ad a potom ju zabil Hudhayl –, úžera z nevedomosti bola zrušená a prvá úžera, ktorú som zrušil, bola naša úžera, a to úžera spáchaná Abbasom bin Abdul Muttalibom, všetko bolo zrušené. Bojte sa teda Alaha pred ženami, pretože ste si ich vzali za manželky z dôvery Alaha a ste im dovolili ich intímne časti slovom Alaha. Vaše právo nad nimi je, aby nedovolili iným, ktorých nenávidíte, spať na vašich posteliach. Ak to vaše manželky robia, potom ich bijte úderom, ktorý nebolí. A vašou povinnosťou je míňať na ne peniaze a obliekať ich dobrým spôsobom.“ Zanechal som vám dve veci, ktorých sa budete pevne držať, nezídete z cesty: Knihu Alaha. A ste mi zodpovední. Čo potom chcete povedať?“ Odpovedali: „Svedčíme o tom, že ste odovzdali, vykonali úlohu a dali radu.“ Potom povedal a ukázal prstom na oblohu: „Ó, Alláh, buď svedkom! Ó, Alláh, buď svedkom.“ Povedal to trikrát. Potom Bilal zavolal azán, potom ikámu a potom sa postavil na modlitbu zuhr. Potom Bilal opäť zavolal ikámu, potom sa postavil na modlitbu asr a medzi nimi sa nemodlil žiadnu modlitbu. Potom Alláhov posol (mier s ním a požehnanie Alaha) išiel na svojom voze, kým nedosiahol miesto, kde stál. Potom posadil svoju ťavu – bruchom sa dotýkal poľa – a položil pred ňu lano, potom sa otočil smerom ku kible. Pokračoval v státí, kým slnko nezapadlo a žltkasté svetlo trochu nevybledlo a slnečná guľa nezapadla. Potom nasadol na Usámu bin Sa'ida a vydal sa na cestu. Priviazal Qashwu opratami, až kým sa jeho hlava takmer nedotkla spodnej časti koňa, na ktorom jazdil. Pravou rukou ukázal: „Ľudia, upokojte sa, upokojte sa!“ Zakaždým, keď natiahol opraty svojej ťavy, trochu ju upokojil, aby sa trochu zdvihla. Potom dorazil do Muzdalify, kde sa pomodlil Maghrib a Iša' s jedným adhánom a dvoma ikámami. A medzi nimi sa nemodlil žiadnu modlitbu. Potom (mier a požehnanie Alaha s ním) ľahol, kým sa nezačalo svitať. Keď mu bolo jasné, že je svitanie, pomodlil sa rannú modlitbu s jedným adhánom a jednou ikáma. Potom išiel na Qashwe, až kým nedosiahol Maš'aril Haram, potom vystúpil na jej kopec a chválil Alaha - bertahmid -, oslavoval Ho - bertakbir - a vyhlásil Ho za jedného - bertahlil -. Pokračoval vo wukufe, až kým slnko úplne nezažiarilo, potom sa pred východom slnka vydal na cestu. Jazdil na Fadlovi bin Abbásovi - mužovi so svetlými vlasmi, bielou pokožkou a peknom mužovi -. Keď sa Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) vydal na cestu, prešiel okolo bežiacich žien, pozrel sa na ne a položil ruku na druhú stranu. Medzitým sa Fadl otočil tvárou na druhú stranu. Keď dosiahol Muhassaru, trochu sa pohol, potom sa skratil k Veľkému kameňu - Akabe - a okamžite dosiahol kameň, ktorý bol pri strome. Potom hodil sedem kamienkov, pričom pri každom hode hovoril takbir, - s kamienkami veľkými ako prak. A hádzal ich z útrob údolia. Potom sa vydal na miesto, kde sa zabíjali obetné zvieratá. Tam sám zabil šesťdesiattri obetných zvierat a zvyšok dal Alímu spolu s jeho obetnými zvieratami. Potom prikázal, aby sa z každého obetného zvieraťa, ktoré zabil, odložil kus jeho mäsa a vložil do kotla a potom sa uvarilo. Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) a Ali jedli a pili vývar. Potom sa Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) vydal ku Kaabe - aby vykonal Tawaf Ifadah - potom vykonal modlitbu Zuhr v Mekke a prišiel k Banu Abdul Muttalib, ktorí čerpali vodu zo Zamzamu. Povedal: „Vezmi si to, ó Banu Muttalib. Keby ťa ľudia neprekonali tým, že ti dali tvoj nápoj, vzal by som si to so sebou.“ Potom mu (mier a požehnanie Alaha s ním) dali vedro a on sa z neho napil.