Reprezentatívny hadís
Abdurrahman bin 'Auf menepati janjinya melindungi keluarga Umayyah bin Khalaf sampai kakinya tersabet pedang
Imam Bukhari : 2137حَدَّثَنَا عَبْدُ الْعَزِيزِ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ قَالَ حَدَّثَنِي يُوسُفُ بْنُ الْمَاجِشُونِ عَنْ صَالِحِ بْنِ إِبْرَاهِيمَ بْنِ عَبْدِ الرَّحْمَنِ بْنِ عَوْفٍ عَنْ أَبِيهِ عَنْ جَدِّهِ عَبْدِ الرَّحْمَنِ بْنِ عَوْفٍ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُ قَالَكَاتَبْتُ أُمَيَّةَ بْنَ خَلَفٍ كِتَابًا بِأَنْ يَحْفَظَنِي فِي صَاغِيَتِي بِمَكَّةَ وَأَحْفَظَهُ فِي صَاغِيَتِهِ بِالْمَدِينَةِ فَلَمَّا ذَكَرْتُ الرَّحْمَنَ قَالَ لَا أَعْرِفُ الرَّحْمَنَ كَاتِبْنِي بِاسْمِكَ الَّذِي كَانَ فِي الْجَاهِلِيَّةِ فَكَاتَبْتُهُ عَبْدَ عَمْرٍو فَلَمَّا كَانَ فِي يَوْمِ بَدْرٍ خَرَجْتُ إِلَى جَبَلٍ لِأُحْرِزَهُ حِينَ نَامَ النَّاسُ فَأَبْصَرَهُ بِلَالٌ فَخَرَجَ حَتَّى وَقَفَ عَلَى مَجْلِسٍ مِنْ الْأَنْصَارِ فَقَالَ أُمَيَّةُ بْنُ خَلَفٍ لَا نَجَوْتُ إِنْ نَجَا أُمَيَّةُ فَخَرَجَ مَعَهُ فَرِيقٌ مِنْ الْأَنْصَارِ فِي آثَارِنَا فَلَمَّا خَشِيتُ أَنْ يَلْحَقُونَا خَلَّفْتُ لَهُمْ ابْنَهُ لِأَشْغَلَهُمْ فَقَتَلُوهُ ثُمَّ أَبَوْا حَتَّى يَتْبَعُونَا وَكَانَ رَجُلًا ثَقِيلًا فَلَمَّا أَدْرَكُونَا قُلْتُ لَهُ ابْرُكْ فَبَرَكَ فَأَلْقَيْتُ عَلَيْهِ نَفْسِي لِأَمْنَعَهُ فَتَخَلَّلُوهُ بِالسُّيُوفِ مِنْ تَحْتِي حَتَّى قَتَلُوهُ وَأَصَابَ أَحَدُهُمْ رِجْلِي بِسَيْفِهِ وَكَانَ عَبْدُ الرَّحْمَنِ بْنُ عَوْفٍ يُرِينَا ذَلِكَ الْأَثَرَ فِي ظَهْرِ قَدَمِهِقَالَ أَبُو عَبْد اللَّهِ سَمِعَ يُوسُفُ صَالِحًا وَإِبْرَاهِيمُ أَبَاهُ
Povedal nám [Abdul 'Aziz bin 'Abdullah], že mi [Yusuf bin Al Majisyun] povedal od [Salih bin Ibrahim bin 'Abdurrahman bin 'Auf] od [jeho otca] od [jeho starého otca, 'Abdurrahman bin 'Auf radliallahu 'anhu] povedal: „Poslal som list Umayyahovi bin Khalafovi, aby sa o mňa postaral v záležitostiach mojej rodiny a môjho majetku v Mekke a ja sa postarám o neho v záležitostiach jeho rodiny a jeho majetku v Medine. Keď som spomenul meno Ar-Rahman, povedal: „Nepoznám Ar-Rahmana, napíš svoje meno, keď si bol v časoch nevedomosti.“ Tak som napísal svoje meno 'Abdu 'Amr. Keď sa odohrala bitka pri Badre, išiel som na horu, aby som ju strážil, kým ľudia spali. Potom ju uvidel Bilal a potom odišiel, kým nedosiahol zhromaždenie Ansar.“ Potom Umajja bin Chaláf povedal: „Nebudem v bezpečí, ak bude v bezpečí Umajja.“ Potom s ním vyšli niektorí Ansari a priblížili sa k nám. Keď som sa bál, že nás nájdu, vzal som k nim jeho syna, aby som ich ním zamestnal, ale zabili ho a odmietli sa vrátiť, kým sa s nami nestretnú. V tom čase to bol tučný muž. Keď nás stretli, povedal som mu: „Čepni si,“ tak si čupol a ja som sa na neho prikryl, aby som ho ochránil. Potom sa ho – moslimovia – pokúsili bodnúť mečmi smerujúcimi podo mňa, až kým ho nezabili. Moju nohu zasiahol meč jedného z nich. A Abdurrahman bin Auf nám ukázal ranu od meča na zadnej strane jeho chodidla. Abú Abdulláh povedal: „Júsuf počul Sáliha a rovnako aj Ibrahim, jeho otec.“