Imam Ibnu Majah : 2320

حَدَّثَنَا أَبُو بَكْرِ بْنُ أَبِي شَيْبَةَ حَدَّثَنَا خَالِدُ بْنُ الْحَارِثِ حَدَّثَنَا سَعِيدُ بْنُ أَبِي عَرُوبَةَ عَنْ قَتَادَةَ عَنْ خِلَاسٍ عَنْ أَبِي رَافِعٍ عَنْ أَبِي هُرَيْرَةَأَنَّهُ ذَكَرَ أَنَّ رَجُلَيْنِ ادَّعَيَا دَابَّةً وَلَمْ يَكُنْ بَيْنَهُمَا بَيِّنَةٌ فَأَمَرَهُمَا النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ أَنْ يَسْتَهِمَا عَلَى الْيَمِينِ

Bolo nám rozprávané [Abú Bakrovi bin Abú Šajbe], že povedal, bolo nám rozprávané [Khalídovi bin Al Haríthovi], že povedal, bolo nám rozprávané [Saídovi bin Abú Arabahovi] od [Katády] od [Kílasa] od [Abú Rafího] od [Abú Hurajry], že spomenul, že boli dvaja muži, ktorí tvrdili, že vlastnia kopec, hoci medzi nimi nebol žiadny dôkaz. Prorok (mier a požehnanie Alaha s ním) im teda prikázal, aby na základe prísahy žrebovali.