Imam Ibnu Majah : 1546

حَدَّثَنَا مَحْمُودُ بْنُ غَيْلَانَ حَدَّثَنَا هَاشِمُ بْنُ الْقَاسِمِ حَدَّثَنَا مُبَارَكُ بْنُ فَضَالَةَ حَدَّثَنِي حُمَيْدٌ الطَّوِيلُ عَنْ أَنَسِ بْنِ مَالِكٍ قَالَلَمَّا تُوُفِّيَ النَّبِيُّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ كَانَ بِالْمَدِينَةِ رَجُلٌ يَلْحَدُ وَآخَرُ يَضْرَحُ فَقَالُوا نَسْتَخِيرُ رَبَّنَا وَنَبْعَثُ إِلَيْهِمَا فَأَيُّهُمَا سُبِقَ تَرَكْنَاهُ فَأُرْسِلَ إِلَيْهِمَا فَسَبَقَ صَاحِبُ اللَّحْدِ فَلَحَدُوا لِلنَّبِيِّ

Bolo nám [Mahmúdovi bin Ghailanovi] rozprávané, že povedal, bolo nám rozprávané [Hašimovi Ibnul Kásimovi], že povedal, bolo nám rozprávané [Mubarakovi bin Fadlalahovi], že povedal, bolo mi rozprávané [Humaid Ath Thawil] od [Anasa bin Malika], že povedal: „Keď zomrel Prorok, nech mu vyhovuje, v Medine niektorí ľudia robili hrob a iní robili dieru uprostred. Povedali: „Prosíme nášho Pána o dobro, opustíme ich a ktokoľvek bude z tých dvoch najrýchlejší, toho opustíme.“ Nakoniec zostali obaja – rýchlo sa predbiehali v robení diery – potom ten, kto urobil hrob prvý, až kým neurobili hrob pre Proroka.“