Reprezentatívny hadís
Nabi tidak tahu apa yang terjadi dengan Aisyah pada peristiwa fitnah bohong, sampai turun ayat membelanya
Imam Bukhari : 4381حَدَّثَنَا يَحْيَى بْنُ بُكَيْرٍ حَدَّثَنَا اللَّيْثُ عَنْ يُونُسَ عَنْ ابْنِ شِهَابٍ قَالَ أَخْبَرَنِي عُرْوَةُ بْنُ الزُّبَيْرِ وَسَعِيدُ بْنُ الْمُسَيَّبِ وَعَلْقَمَةُ بْنُ وَقَّاصٍ وَعُبَيْدُ اللَّهِ بْنُ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ عُتْبَةَ بْنِ مَسْعُودٍ عَنْ حَدِيثِ عَائِشَةَ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهَا زَوْجِ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ حِينَ قَالَ لَهَا أَهْلُ الْإِفْكِ مَا قَالُوا فَبَرَّأَهَا اللَّهُ مِمَّا قَالُوا وَكُلٌّ حَدَّثَنِي طَائِفَةً مِنْ الْحَدِيثِ وَبَعْضُ حَدِيثِهِمْ يُصَدِّقُ بَعْضًا وَإِنْ كَانَ بَعْضُهُمْ أَوْعَى لَهُ مِنْ بَعْضٍ الَّذِي حَدَّثَنِي عُرْوَةُ عَنْ عَائِشَةَ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهَا أَنَّ عَائِشَةَ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهَا زَوْجَ النَّبِيِّ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ قَالَتْكَانَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ إِذَا أَرَادَ أَنْ يَخْرُجَ أَقْرَعَ بَيْنَ أَزْوَاجِهِ فَأَيَّتُهُنَّ خَرَجَ سَهْمُهَا خَرَجَ بِهَا رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ مَعَهُ قَالَتْ عَائِشَةُ فَأَقْرَعَ بَيْنَنَا فِي غَزْوَةٍ غَزَاهَا فَخَرَجَ سَهْمِي فَخَرَجْتُ مَعَ رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ بَعْدَمَا نَزَلَ الْحِجَابُ فَأَنَا أُحْمَلُ فِي هَوْدَجِي وَأُنْزَلُ فِيهِ فَسِرْنَا حَتَّى إِذَا فَرَغَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ مِنْ غَزْوَتِهِ تِلْكَ وَقَفَلَ وَدَنَوْنَا مِنْ الْمَدِينَةِ قَافِلِينَ آذَنَ لَيْلَةً بِالرَّحِيلِ فَقُمْتُ حِينَ آذَنُوا بِالرَّحِيلِ فَمَشَيْتُ حَتَّى جَاوَزْتُ الْجَيْشَ فَلَمَّا قَضَيْتُ شَأْنِي أَقْبَلْتُ إِلَى رَحْلِي فَإِذَا عِقْدٌ لِي مِنْ جَزْعِ ظَفَارِ قَدْ انْقَطَعَ فَالْتَمَسْتُ عِقْدِي وَحَبَسَنِي ابْتِغَاؤُهُ وَأَقْبَلَ الرَّهْطُ الَّذِينَ كَانُوا يَرْحَلُونَ لِي فَاحْتَمَلُوا هَوْدَجِي فَرَحَلُوهُ عَلَى بَعِيرِي الَّذِي كُنْتُ رَكِبْتُ وَهُمْ يَحْسِبُونَ أَنِّي فِيهِ وَكَانَ النِّسَاءُ إِذْ ذَاكَ خِفَافًا لَمْ يُثْقِلْهُنَّ اللَّحْمُ إِنَّمَا تَأْكُلُ الْعُلْقَةَ مِنْ الطَّعَامِ فَلَمْ يَسْتَنْكِرْ الْقَوْمُ خِفَّةَ الْهَوْدَجِ حِينَ رَفَعُوهُ وَكُنْتُ جَارِيَةً حَدِيثَةَ السِّنِّ فَبَعَثُوا الْجَمَلَ وَسَارُوا فَوَجَدْتُ عِقْدِي بَعْدَمَا اسْتَمَرَّ الْجَيْشُ فَجِئْتُ مَنَازِلَهُمْ وَلَيْسَ بِهَا دَاعٍ وَلَا مُجِيبٌ فَأَمَمْتُ مَنْزِلِي الَّذِي كُنْتُ بِهِ وَظَنَنْتُ أَنَّهُمْ سَيَفْقِدُونِي فَيَرْجِعُونَ إِلَيَّ فَبَيْنَا أَنَا جَالِسَةٌ فِي مَنْزِلِي غَلَبَتْنِي عَيْنِي فَنِمْتُ وَكَانَ صَفْوَانُ بْنُ الْمُعَطَّلِ السُّلَمِيُّ ثُمَّ الذَّكْوَانِيُّ مِنْ وَرَاءِ الْجَيْشِ فَأَدْلَجَ فَأَصْبَحَ عِنْدَ مَنْزِلِي فَرَأَى سَوَادَ إِنْسَانٍ نَائِمٍ فَأَتَانِي فَعَرَفَنِي حِينَ رَآنِي وَكَانَ رَآنِي قَبْلَ الْحِجَابِ فَاسْتَيْقَظْتُ بِاسْتِرْجَاعِهِ حِينَ عَرَفَنِي فَخَمَّرْتُ وَجْهِي بِجِلْبَابِي وَ وَاللَّهِ مَا كَلَّمَنِي كَلِمَةً وَلَا سَمِعْتُ مِنْهُ كَلِمَةً غَيْرَ اسْتِرْجَاعِهِ حَتَّى أَنَاخَ رَاحِلَتَهُ فَوَطِئَ عَلَى يَدَيْهَا فَرَكِبْتُهَا فَانْطَلَقَ يَقُودُ بِي الرَّاحِلَةَ حَتَّى أَتَيْنَا الْجَيْشَ بَعْدَمَا نَزَلُوا مُوغِرِينَ فِي نَحْرِ الظَّهِيرَةِ فَهَلَكَ مَنْ هَلَكَ وَكَانَ الَّذِي تَوَلَّى الْإِفْكَ عَبْدَ اللَّهِ بْنَ أُبَيٍّ ابْنَ سَلُولَ فَقَدِمْنَا الْمَدِينَةَ فَاشْتَكَيْتُ حِينَ قَدِمْتُ شَهْرًا وَالنَّاسُ يُفِيضُونَ فِي قَوْلِ أَصْحَابِ الْإِفْكِ لَا أَشْعُرُ بِشَيْءٍ مِنْ ذَلِكَ وَهُوَ يَرِيبُنِي فِي وَجَعِي أَنِّي لَا أَعْرِفُ مِنْ رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ اللَّطَفَ الَّذِي كُنْتُ أَرَى مِنْهُ حِينَ أَشْتَكِي إِنَّمَا يَدْخُلُ عَلَيَّ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَيُسَلِّمُ ثُمَّ يَقُولُ كَيْفَ تِيكُمْ ثُمَّ يَنْصَرِفُ فَذَاكَ الَّذِي يَرِيبُنِي وَلَا أَشْعُرُ بِالشَّرِّ حَتَّى خَرَجْتُ بَعْدَمَا نَقَهْتُ فَخَرَجَتْ مَعِي أُمُّ مِسْطَحٍ قِبَلَ الْمَنَاصِعِ وَهُوَ مُتَبَرَّزُنَا وَكُنَّا لَا نَخْرُجُ إِلَّا لَيْلًا إِلَى لَيْلٍ وَذَلِكَ قَبْلَ أَنْ نَتَّخِذَ الْكُنُفَ قَرِيبًا مِنْ بُيُوتِنَا وَأَمْرُنَا أَمْرُ الْعَرَبِ الْأُوَلِ فِي التَّبَرُّزِ قِبَلَ الْغَائِطِ فَكُنَّا نَتَأَذَّى بِالْكُنُفِ أَنْ نَتَّخِذَهَا عِنْدَ بُيُوتِنَا فَانْطَلَقْتُ أَنَا وَأُمُّ مِسْطَحٍ وَهِيَ ابْنَةُ أَبِي رُهْمِ بْنِ عَبْدِ مَنَافٍ وَأُمُّهَا بِنْتُ صَخْرِ بْنِ عَامِرٍ خَالَةُ أَبِي بَكْرٍ الصِّدِّيقِ وَابْنُهَا مِسْطَحُ بْنُ أُثَاثَةَ فَأَقْبَلْتُ أَنَا وَأُمُّ مِسْطَحٍ قِبَلَ بَيْتِي وَقَدْ فَرَغْنَا مِنْ شَأْنِنَا فَعَثَرَتْ أُمُّ مِسْطَحٍ فِي مِرْطِهَا فَقَالَتْ تَعِسَ مِسْطَحٌ فَقُلْتُ لَهَا بِئْسَ مَا قُلْتِ أَتَسُبِّينَ رَجُلًا شَهِدَ بَدْرًا قَالَتْ أَيْ هَنْتَاهْ أَوَلَمْ تَسْمَعِي مَا قَالَ قَالَتْ قُلْتُ وَمَا قَالَ فَأَخْبَرَتْنِي بِقَوْلِ أَهْلِ الْإِفْكِ فَازْدَدْتُ مَرَضًا عَلَى مَرَضِي فَلَمَّا رَجَعْتُ إِلَى بَيْتِي وَدَخَلَ عَلَيَّ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ تَعْنِي سَلَّمَ ثُمَّ قَالَ كَيْفَ تِيكُمْ فَقُلْتُ أَتَأْذَنُ لِي أَنْ آتِيَ أَبَوَيَّ قَالَتْ وَأَنَا حِينَئِذٍ أُرِيدُ أَنْ أَسْتَيْقِنَ الْخَبَرَ مِنْ قِبَلِهِمَا قَالَتْ فَأَذِنَ لِي رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَجِئْتُ أَبَوَيَّ فَقُلْتُ لِأُمِّي يَا أُمَّتَاهْ مَا يَتَحَدَّثُ النَّاسُ قَالَتْ يَا بُنَيَّةُ هَوِّنِي عَلَيْكِ فَوَاللَّهِ لَقَلَّمَا كَانَتْ امْرَأَةٌ قَطُّ وَضِيئَةٌ عِنْدَ رَجُلٍ يُحِبُّهَا وَلَهَا ضَرَائِرُ إِلَّا كَثَّرْنَ عَلَيْهَا قَالَتْ فَقُلْتُ سُبْحَانَ اللَّهِ أَوَلَقَدْ تَحَدَّثَ النَّاسُ بِهَذَا قَالَتْ فَبَكَيْتُ تِلْكَ اللَّيْلَةَ حَتَّى أَصْبَحْتُ لَا يَرْقَأُ لِي دَمْعٌ وَلَا أَكْتَحِلُ بِنَوْمٍ حَتَّى أَصْبَحْتُ أَبْكِي فَدَعَا رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ عَلِيَّ بْنَ أَبِي طَالِبٍ وَأُسَامَةَ بْنَ زَيْدٍ رَضِيَ اللَّهُ عَنْهُمَا حِينَ اسْتَلْبَثَ الْوَحْيُ يَسْتَأْمِرُهُمَا فِي فِرَاقِ أَهْلِهِ قَالَتْ فَأَمَّا أُسَامَةُ بْنُ زَيْدٍ فَأَشَارَ عَلَى رَسُولِ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ بِالَّذِي يَعْلَمُ مِنْ بَرَاءَةِ أَهْلِهِ وَبِالَّذِي يَعْلَمُ لَهُمْ فِي نَفْسِهِ مِنْ الْوُدِّ فَقَالَ يَا رَسُولَ اللَّهِ أَهْلَكَ وَلَا نَعْلَمُ إِلَّا خَيْرًا وَأَمَّا عَلِيُّ بْنُ أَبِي طَالِبٍ فَقَالَ يَا رَسُولَ اللَّهِ لَمْ يُضَيِّقْ اللَّهُ عَلَيْكَ وَالنِّسَاءُ سِوَاهَا كَثِيرٌ وَإِنْ تَسْأَلْ الْجَارِيَةَ تَصْدُقْكَ قَالَتْ فَدَعَا رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ بَرِيرَةَ فَقَالَ أَيْ بَرِيرَةُ هَلْ رَأَيْتِ مِنْ شَيْءٍ يَرِيبُكِ قَالَتْ بَرِيرَةُ لَا وَالَّذِي بَعَثَكَ بِالْحَقِّ إِنْ رَأَيْتُ عَلَيْهَا أَمْرًا أَغْمِصُهُ عَلَيْهَا أَكْثَرَ مِنْ أَنَّهَا جَارِيَةٌ حَدِيثَةُ السِّنِّ تَنَامُ عَنْ عَجِينِ أَهْلِهَا فَتَأْتِي الدَّاجِنُ فَتَأْكُلُهُ فَقَامَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَاسْتَعْذَرَ يَوْمَئِذٍ مِنْ عَبْدِ اللَّهِ بْنِ أُبَيٍّ ابْنِ سَلُولَ قَالَتْ فَقَالَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ وَهُوَ عَلَى الْمِنْبَرِ يَا مَعْشَرَ الْمُسْلِمِينَ مَنْ يَعْذِرُنِي مِنْ رَجُلٍ قَدْ بَلَغَنِي أَذَاهُ فِي أَهْلِ بَيْتِي فَوَاللَّهِ مَا عَلِمْتُ عَلَى أَهْلِي إِلَّا خَيْرًا وَلَقَدْ ذَكَرُوا رَجُلًا مَا عَلِمْتُ عَلَيْهِ إِلَّا خَيْرًا وَمَا كَانَ يَدْخُلُ عَلَى أَهْلِي إِلَّا مَعِي فَقَامَ سَعْدُ بْنُ مُعَاذٍ الْأَنْصَارِيُّ فَقَالَ يَا رَسُولَ اللَّهِ أَنَا أَعْذِرُكَ مِنْهُ إِنْ كَانَ مِنْ الْأَوْسِ ضَرَبْتُ عُنُقَهُ وَإِنْ كَانَ مِنْ إِخْوَانِنَا مِنْ الْخَزْرَجِ أَمَرْتَنَا فَفَعَلْنَا أَمْرَكَ قَالَتْ فَقَامَ سَعْدُ بْنُ عُبَادَةَ وَهُوَ سَيِّدُ الْخَزْرَجِ وَكَانَ قَبْلَ ذَلِكَ رَجُلًا صَالِحًا وَلَكِنْ احْتَمَلَتْهُ الْحَمِيَّةُ فَقَالَ لِسَعْدٍ كَذَبْتَ لَعَمْرُ اللَّهِ لَا تَقْتُلُهُ وَلَا تَقْدِرُ عَلَى قَتْلِهِ فَقَامَ أُسَيْدُ بْنُ حُضَيْرٍ وَهُوَ ابْنُ عَمِّ سَعْدِ بْنِ مُعَاذٍ فَقَالَ لِسَعْدِ بْنِ عُبَادَةَ كَذَبْتَ لَعَمْرُ اللَّهِ لَنَقْتُلَنَّهُ فَإِنَّكَ مُنَافِقٌ تُجَادِلُ عَنْ الْمُنَافِقِينَ فَتَثَاوَرَ الْحَيَّانِ الْأَوْسُ وَالْخَزْرَجُ حَتَّى هَمُّوا أَنْ يَقْتَتِلُوا وَرَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ قَائِمٌ عَلَى الْمِنْبَرِ فَلَمْ يَزَلْ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ يُخَفِّضُهُمْ حَتَّى سَكَتُوا وَسَكَتَ قَالَتْ فَبَكَيْتُ يَوْمِي ذَلِكَ لَا يَرْقَأُ لِي دَمْعٌ وَلَا أَكْتَحِلُ بِنَوْمٍ قَالَتْ فَأَصْبَحَ أَبَوَايَ عِنْدِي وَقَدْ بَكَيْتُ لَيْلَتَيْنِ وَيَوْمًا لَا أَكْتَحِلُ بِنَوْمٍ وَلَا يَرْقَأُ لِي دَمْعٌ يَظُنَّانِ أَنَّ الْبُكَاءَ فَالِقٌ كَبِدِي قَالَتْ فَبَيْنَمَا هُمَا جَالِسَانِ عِنْدِي وَأَنَا أَبْكِي فَاسْتَأْذَنَتْ عَلَيَّ امْرَأَةٌ مِنْ الْأَنْصَارِ فَأَذِنْتُ لَهَا فَجَلَسَتْ تَبْكِي مَعِي قَالَتْ فَبَيْنَا نَحْنُ عَلَى ذَلِكَ دَخَلَ عَلَيْنَا رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ فَسَلَّمَ ثُمَّ جَلَسَ قَالَتْ وَلَمْ يَجْلِسْ عِنْدِي مُنْذُ قِيلَ مَا قِيلَ قَبْلَهَا وَقَدْ لَبِثَ شَهْرًا لَا يُوحَى إِلَيْهِ فِي شَأْنِي قَالَتْ فَتَشَهَّدَ رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ حِينَ جَلَسَ ثُمَّ قَالَ أَمَّا بَعْدُ يَا عَائِشَةُ فَإِنَّهُ قَدْ بَلَغَنِي عَنْكِ كَذَا وَكَذَا فَإِنْ كُنْتِ بَرِيئَةً فَسَيُبَرِّئُكِ اللَّهُ وَإِنْ كُنْتِ أَلْمَمْتِ بِذَنْبٍ فَاسْتَغْفِرِي اللَّهَ وَتُوبِي إِلَيْهِ فَإِنَّ الْعَبْدَ إِذَا اعْتَرَفَ بِذَنْبِهِ ثُمَّ تَابَ إِلَى اللَّهِ تَابَ اللَّهُ عَلَيْهِ قَالَتْ فَلَمَّا قَضَى رَسُولُ اللَّهِ صَلَّى اللَّهُ عَلَيْهِ وَسَلَّمَ مَقَالَتَهُ قَلَصَ دَمْعِي حَتَّى مَا أُحِسُّ مِن
Povedal nám [Yahya bin Bukair], povedal nám [Al Laits] od [Yunusa] od [Ibn Shihaba], že povedal; Povedal mi ['Urwah bin Az Zubair] a [Sa'id bin Al Musayyab] a ['Alqamah bin Waqqash] a ['Ubaidullah bin 'Abdullah bin 'Utbah bin Mas'ud] z príbehu ['Aisyah radiallahu 'anha], manželky Proroka, nech ho miluje, keď ľudia, ktorí ju ohovárali, šírili o nej klebety všetkým, čo hovorili, Alláh vysvetlil, že sa týchto obvinení oslobodil. Skupina ľudí rozprávala o mne vo zväzkoch, niektorí z nich dostali príbeh o udalosti od iných, takže sa príbeh zdal byť silný, až kým som si nezapamätal slová každého z nich, ktoré mi povedali, a niektoré z príbehov potvrdili tie ostatné. Z Urwy mi povedal od Aisyah, manželky Proroka, sallallaahu 'alaihi wa sallam, že keď Prorok, sallallahu 'alaihi wa sallam, chcel cestovať, losoval medzi svojimi manželkami. Ktokoľvek losuje, ten ide s Prorokom, sallallahu 'alaihi wa sallam. Aisha povedala: „Potom medzi nami v bitke losoval a moje šípy vyleteli losom, tak som išla s Poslom Alláha, sallallahu 'alaihi wa sallam.“ Táto udalosť sa stala po zjavení verša o hidžábe. Potom ma vzali do druhého. Uprostred cesty som išla dolu, kým Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) neskončil vojnu a nevrátil sa do Mediny. Jedného večera som bola so skupinou moslimov. Keď zaspali, vstala som a kráčala som, kým som nebola pred nimi. Keď som dokončila svoje záležitosti, vrátila som sa, aby som sa pridala k moslimskej skupine.“ Keď som si nahmatavala hruď, ukázalo sa, že môj náhrdelník, ktorý prišiel zo Žafaru v Jemene, bol roztrhnutý. Tak som sa vrátila a hľadala svoj náhrdelník, ale hľadanie ma zdržalo. A skupina ľudí, ktorí mi priniesli závoj, už odišla. Kráčali s ním na mojej ťave, na ktorej som zvykla jazdiť. Mysleli si, že som už v ňom.“ Aiša povedala: „V tom čase boli jeho manželky chudé a ľahké, pretože nikdy nejedli mäso. Jedli však len ľahké jedlo. Takže nikto netušil váhu závoja, keď kráčali a niesli ho. Navyše som bola vtedy ešte malá. Nakoniec si vzali svoje ťavy a kráčali – pokračovali v ceste –. Našla som svoj náhrdelník, keď prešla armáda. Takže keď som prišla na ich miesta, nikto na nich nevolal a nikto neodpovedal. Potom som sa vrátila na svoje miesto, kde som sedela. Dúfala som, že ma niekto z moslimskej armády nájde a vráti sa po mňa. Keď som si sadla, cítila som sa ospalá a zaspala som. Medzitým Šafván bin Mu’atthal Assulami a Dzakvánovi ľudia zostali za jednotkami a kontrolovali, či niekto nezostal. Skoro večer išli pešo a ráno dorazili k môjmu miestu. Šafván bin Al-Mu’atthal Assulami uvidel niekoho, kto ešte spal, a tak prišiel ku mne a spoznal ma, keď ma uvidel. Videl ma totiž predtým, ako som musela nosiť hidžáb. Hneď som sa zobudil a počul som ho odpočívať – hovoriť „inna lillahi wa inna ilaihi raaji’un“ – keď ma spoznal. Okamžite som si zakryl tvár hidžábom. Pri Alahovi, nepovedal ani slovo a ja som nepočula ani slovo okrem jeho istirja’. Nakoniec spustil svoju ťavu a ja som na ňu vyliezla. Potom išiel a viedol ťavu – na ktorej som jazdila – až kým sme nedobehli moslimské jednotky po tom, čo si oddýchli na pláži Azhzhariah. Beda tým, ktorí mi poškodili záležitosti. V tom čase bol osobou, ktorá najviac stála za klebetami, Abdullah ibn Ubay ibn Salul. Nakoniec som dorazil do Mediny. Po našom príchode som náhle ochorel takmer mesiac, zatiaľ čo ľudia naďalej diskutovali o obvineniach smerujúcich ku mne, hoci som necítil ani štipku viny. Takže začal mať podozrenie z mojej choroby. Už som necítil tú jemnosť Proroka Mohameda (mier a požehnanie Alaha s ním), ktorú som u neho videl predtým. Keď som bol chorý, prišiel Prorok Mohamed (mier a požehnanie Alaha s ním), pozdravil ma a spýtal sa: „Ako sa máš?“ Bolo to, akoby o mne pochyboval, zatiaľ čo ja som nemal pocit, že som urobil niečo zlé. Keď som cítil, že sa začínam zotavovať, išiel som s Umm Mistah na súkromné miesto, aby sme sa vymočili. Nikdy sme nevychádzali von, okrem noci až do súmraku. Súkromné miesto bolo vybudované blízko našich domov. Naše záležitosti boli ako u našich arabských predchodcov; zvykli sme mať súkromné miesto na vykonávanie potreby doma. Potom sme sa ja a Umm Mistah – dcéra Abi Ruhmiho bin Al Muthalliba bin Abdi Manafa a jej matka je dcéra Shakhriho bin Amira, tety Abu Bakra ako Shidiqa, a jej synom je Mistah bin Utsabah bin Abbad bin Al Muthallib – vrátili domov po skončení našej práce. V tom čase sa Umm Mistah pošmykla, pretože stúpila na svoj odev alebo sa doň zachytila. Vtedy povedala: „Beda Mistah!“ Spýtal som sa jej: „Aké zlé je to, čo si povedala, kritizovala si muža, ktorý sa zúčastnil bitky pri Badre.“ Povedala: „Áno, nepočula si, čo povedal?“ Povedal som: „Čo povedal?“ Potom ma informovala slovami tých, ktorí ma obvinili. V tom čase mi bolo ešte horšie a keď som sa vrátil domov, stretol ma Posol Alláha, sallallaahu 'alaihi wa sallam, a pozdravil ma. Potom sa spýtal: „Ako sa máš?“ Povedal som: „Dovolíte mi ísť k rodičom?“ povedal. „V tom čase som si chcel overiť správu od oboch. Nakoniec mi to posol Alláha, sallaallahu 'alaihi wa sallam, tiež dovolil. Potom som išiel k rodičom a spýtal som sa matky: „Ó, matka moja, o čom to ľudia hovoria?“ Odpovedala: „Ó, syn môj, nech sú tvoje záležitosti uľahčené, pri Alahovi, niet ženy, ktorá by bola jasne s mužom, ktorý ju miluje, zatiaľ čo ten muž má iné manželky, okrem toho, že by proti nej ešte viac obviňovali.“ Povedal: „Sláva Alahovi, o tomto ľudia hovoria?“ povedal. „Tú noc som plakal, až kým ráno mi slzy už nemohli tiecť, pretože som bol vyčerpaný a počas spánku som nespal. Keď prišlo ráno, plakal som ďalej.“ A v tom čase Posol Alláha, والله عليه عليه عليم „A naozaj, ak sa opýtaš svojho otroka, určite bude úprimný.“ Áiša povedala: „Potom Prorok ﷺ zavolal Bariru a spýtal sa: ‚Ó, Bariro! Vidíš niečo, čo ťa o Aiše pochybuje?‘ Bariro odpovedala: ‚Pri Tom, ktorý ťa poslal s pravdou, ak som na ňom videla niečo zlé, nebolo to nič viac, ako keď bol dieťaťom a čakal na múku pre svoju rodinu, potom prišlo krotké zviera a zjedlo ho.‘ Potom Prorok ﷺ vstal a požiadal o argument muža menom Abdullah bin Ubai bin Salul. Keď bol Prorok ﷺ na kazateľnici, Prorok ﷺ povedal: ‚Všetci moslimovia, kto mi chce dať argument od muža, ktorý ublížil mojej rodine? Pri Alahovi, ja o svojej rodine neviem nič okrem dobra. Mali… mi povedal o mužovi, o ktorom som nevedel nič iné ako dobro. A nikto sa nestretne s mojou ženou, pokiaľ nie je so mnou.“ Sa’ad bin Mu’adz Al Ansari povedal: „Ó, Posol Alláha! Pomôžem ti. Dobre, ak osoba, ktorá šíri túto fámu, pochádza z Bani Aus, odrežem jej krk.“ „Na druhej strane, ak to pochádza od našich bratov z Banu Khazraj, prosím, prikážte nám, aby sme vykonali vaše rozkazy.“ Sa’ad bin Ubadah – bol vodcom Bani Khazraj, bol to spravodlivý muž. Napriek tomu mal stále fanatický postoj – okamžite povedal Sa’adovi bin Mu’adovi: „Pri Alahovi, nebudeš ho môcť zabiť a nebudeš ho môcť zabiť.“ Tak sa postavil Usáid bin Hudlair, synovec Sa’ada bin Mu’adža, a povedal Sa’adovi bin Ubadovi: „Klameš, naozaj ho zabijeme, pretože si pokrytec, ktorý sa háda s pokrytcami.“ Situácia medzi deťmi Aus a Khazraj sa čoraz viac vyhrotila, až do tej miery, že sa chceli navzájom zabiť, zatiaľ čo Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) stále stál na kazateľnici. Potom ich Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) upokojil, až kým nestíchli, a aj on stíchol. V ten deň som plakala, až kým mi netiekli slzy, a keď som spala, nenaniesla som si žiaden náplasti. Nasledujúcu noc som plakala ďalej, až kým mi netiekli slzy, a keď som spala, nenaniesla som si žiaden náplasti. Moji rodičia si mysleli, že môj plač mi poškodí srdce. Aiša povedala: „Potom si obaja sadli vedľa mňa, zatiaľ čo som ďalej plakala. V tom čase ma jedna žena z ansárov požiadala o povolenie stretnúť sa so mnou a ja som jej to dovolila. Sadla si a plakala so mnou. Keď sme boli v tomto stave, prišiel k nám Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním), pozdravil nás a potom si sadol.“ Povedala: „Už mesiac si ku mne nesedel, odkedy mu nebolo zjavené zjavenie ohľadom mojich záležitostí.“ Povedala: „Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním) vypovedal a pozdravil ju, zatiaľ čo si sadol. Povedal: „Amma ba’d, ó, Áisyah, táto a takáto správa sa ku mne skutočne dostala. Ak sa jej vyhneš, pretože to neurobíš, nech ťa Alláh Azzawajalla ochráni. Ak sa však dopustíš tohto hriechu, pros Alaha o odpustenie a čiň pokánie. Pretože Alláh prijme pokánie služobníka, ktorý prizná svoje hriechy a potom činí pokánie.“ Áiša povedala: „Keď Prorok Muhammad (mier a požehnanie Alaha s ním) dohovoril, slzy mi tiekli čoraz rýchlejšie, až kým som ich už necítila.“ Povedala som otcovi: „Odpovedz, čo o mne povedal Posol Muhammad (mier a požehnanie Alaha s ním). Môj otec povedal: „Neviem, pri Alahovi, nebudem hovoriť s Prorokom Muhammadom (mier a požehnanie Alaha s ním).“ Potom som povedala matke: „… „Odpovedz, čo o mne povedal Posol Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním)!“ povedala moja matka. „Pri Alahovi, neviem, čo mám povedať Poslovi Alaha (mier a požehnanie Alaha s ním).“ Áiša povedala: „Povedala som: Som mladé dievča, veľa som nečítala Korán. Pri Alahovi viem, že si to počul, až kým si nie si istý a neuveríš tomu. Ak ti poviem, že som od tohto činu ďaleko, a Všemohúci Alah vie, že som od tohto činu ďaleko, neuveríš mi. Ak sa ti k niečomu priznám a Všemohúci Alah vie, že som od tohto činu ďaleko, určite mi uveríš.“ Pri Alahovi, medzi mnou a tebou niet slova, okrem toho, čo povedal Abu Yusuf: Trpezlivosť je dobrá a Alah je Ten, kto hľadá pomoc proti tomu, z čoho obviňuješ.“ Áiša povedala: „Potom som zmenila svoju polohu a ľahla som si na posteľ.“ Povedala: „Pri Alahovi, v tom čase som vedela, že som ďaleko od tohto činu, a Alah Azzawajalla ma drž preč, pretože som bola ďaleko od tohto činu. Avšak pri Alahovi, neočakávala som, že v mojom prípade príde takéto zjavenie. A naozaj cítim, že moja záležitosť sa zdá byť triviálnejšia, ako to, čo mi Alah Azza wa jalla povedal so zjavením, ktoré bolo prečítané. Avšak len dúfam, že v sne proroka sallaallahu 'alaihi wa sallam sa ukáže, že Alah Azzawajalla ma od tohto činu dištancoval.“ Áiša povedala: „Pri Alahovi, Posol Alahov sallaallahu 'alaihi wa sallam neopustil svoje zhromaždenie a nikto neopustil dom, kým Alah Azzawajalla nezoslal zjavenie svojmu prorokovi. Jeho stav sa teda zmenil, ako sa zvyčajne deje so zmenami.“ Keď prišlo zjavenie, jeho pot sa stále lial, aj keď bola zima. Bolo to preto, že váha slova, ktoré mu bolo zjavené, bola taká ťažká.“ Áiša povedala: „Keď Prorok محمد دان الله (požehnanie) محمد عليه (mier s ním) dostal dobrú správu, zasmial sa a prvá veta, ktorú vtedy povedal, bola: „Dobrá správa, ó, Áisyah! Alláh Azza wa jalla ťa od tohto činu ochránil.“ Potom mi moja matka povedala: „Postav sa mu.“ Povedala som: „Pri Alláhovi, nebudem sa mu brániť a nebudem chváliť nikoho okrem Alláha Azza wa jalla, On je ten, kto zoslal zjavenia, ktoré vysvetľujú, ako ďaleko som od tohto činu. Alláh Azzawajalla zjavil verš, ktorý znamená: Vskutku, tí, ktorí šíria falošné správy, sú z tvojej skupiny, až desať veršov. Alláh Azzawajalla zoslal niekoľko veršov, ktoré vysvetľujú, ako ďaleko som od tohto činu.“ Áiša povedala: „V minulosti Abu Bakr dával almužny – dával platby – Misthovi, pretože bol jeho príbuzný a bol chudobný. Povedal: „Pri Alahovi, nikdy mu nepomôžem navždy, keďže obvinil Áisu.“ Potom Alah Azzawajalla zoslal zjavenie, ktoré znamená: „A či si tí, ktorí – podľa Jeho slova – neželáte, aby vám Alah odpustil?“ Abu Bakr povedal: „Pri Alahovi, bol by som šťastnejší, keby mi Alah odpustil.“ Potom sa vrátil k poskytovaniu pomoci Misthovi, ako mu zvyčajne pomáhal. Abu Bakr povedal: „Naozaj mu neprestanem pomáhať navždy.“ Áiša povedala: „Prorok محمد الله (mier s ním) sa spýtal Zainab bint Džahsy, manželky Proroka محمد الله (mier s ním) na to, čo sa mi stalo: „Čo vieš, čo si videl alebo aké správy sa k tebe dostali?“ odpovedal: „Ó, Posol Alahov!“ Vždy si strážim sluch a zrak a nepoznám nič iné, len dobro.“ Áisyah povedala: „Aj keď patrila medzi manželky proroka, sallaallahu ‘alaihi wa sallam, ktorá sa cítila nadradená mne, iba Alláh sa o ňu staral s dobrým prístupom, aj keď ju jej sestra, Hamnah bint Džahsjin, nenávidela, takže patrila medzi tie, ktoré šírili úbohé falošné správy.“